Bezcitný

11.Kapitola

Jej oči si ma opäť nájdu. A ja nemám chuť na nič iné, len utiecť. Tak, ako to robím vždy, keď ju uvidím. Okolo mňa nik nie je. Je hodina. Aj ja by som na nej mal byť. Rovnako aj ona. No namiesto toho mi hľadí do očí, približuje sa a ja skúmam všetko okolo seba a hľadám cestu na únik.

,,Logan.." Prehovorí. Jej hlas nie je taký tvrdý a mrazivý ako kedysi, no stále je v niečom rovnaký.

,,Nie." Poviem tvrdo.

,,Aspoň si ma vypočuj!" Nalieha.

,,Prečo by som mal?"

,,Pretože toto nie si ty!" Stojí priamo predo mnou.

,,Ale áno som. Toto som nový ja. Takýto som teraz." Rozhodí rukami.

,,Aký? Aký si? Idiot? Flákač? Ten, čo má na každú noc inú?" Mlčím. Tak ako to robila mnohokrát ona a až po chvíli prehovorím.

,,Nie. Som mŕtvy."