Dievča so spomienkami

1

Zas. Bolesť.
Nevidieť ju.
Len ju cítim.

Choď preč!Už stačí!    
Slzy.  Vzlykanie. Úsmev.
Krásna spomienka. Škoda že bolí.

Ale bolí len preto že sa k nej nemôžem vrátiť. Nezažijem to znova. Ale ja chcem ! Potrebujem...........

Hrča v hrdle. To pľúc preniká málo vzduchu.Slza na líci.

S prudkým nádychom sa postavím. Stačí...... Idem ďalej.

V zrkadle úsmev uplakaného dievčaťa. Ale nádherného.

Ona to vedela. Vedela že každý je nádherný.

Ale oni to nevedeli. Pre to jej to robili.

Mysleli si že vedia o nej všetko. Vedeli toho dosť. No rozhodne nie všetko.

Jej oblečenie sa im nepáčilo. Nemala oblečenie podľa poslednej módy. Nič značkové. Nič drahé. Nič " coolové". Čo by sa na jej vek hodilo.

Ale na jej vek sa to hodilo. Lebo jej sa to páčilo. Takto. Jednoducho. Nenápadno. Aby si ju nik nevšimol ale ani neprehliadol. Tak akurát.

Ale pre nich to bolo nepekné, nevkusné, nedostačujúce, pod ich takzvanú úroveň !

Cítila sa tak ..... Smutne, sklamane.
Keď prišla domov ani tam to nebolo ono.
Nebol tam nik koho chcela. Osoby sa už nedajú vrátiť. Ani čas.....

Mama s hlavou v oblakoch. Dávno nie tá jej mama. Ktorú ľúbila celým svojím srdcom. Mamka.Jej duša tu už nebola. Len telo ktoré sa podobalo na tú jej mamu z jej spomienok. Síce mala pár kíl na viac. Aj zopár vrások. Ale najväčšia zmena bola v jej vnútri.
Nevedela čo sa jej mame stalo. Nevedela ani prečo.
Jednoducho raz prišla domov a mama tu už nebola.

Ani otec. Jej ocko odišiel.
Nevedela či zomrel, či ich opustil, či ho vyhodila mama. Nik jej to nepovedal. A asi ani nepovie.

Aj jej pes Ted. Bol proste preč.
Nevedela čo sa s ním stalo. Nevedela či vôbec ešte žije.
Jej malý kamarát ktorý jej bol viac než čokoľvek. Jej malinký Ted.
Bol preč........

Všetko bolo preč. Ostala sama.

_____________________________________

Ďakujem za prečítanie môjho nového príbehu. Budem rada ak mi napíšete či sa Vám páči.