Dievča so spomienkami

4

Slnko presvitali cez žalúzie. Jemne ju šteklilo po nose. Pomaly otvorila oči a keď zbadala lúč slnka, usmiala sa.

Bum! Prichytila samú seba ako sa usmieva. V jej vnútri sa rozlial zvláštny pocit. Karhala samú seba akoby spravila niečo zlé. Ona sa predsa nesmie usmievať.........

Cítila. Cítila ako sa jej vracia spomienka. Tentoraz ju neodohnala. Nechala ju prirodzene vísť na povrch.

Svietilo slnko a Tedi pobehoval po trávniku. Smiala som sa ako naháňal mušku. Zo zadu ku mne pristúpila mamka a objala ma. Niečo sme si povedali a jemne sa usmiali. Ocko pripravoval gril. S mamkou sme sa smiali ako mu poklop spadol na nohu. Ocko sa na nás zamracil či nás ešte viac rozosmialo. Zazvonil zvonček a mamka išla otvoriť. Do záhrady vtrhla celá rodina. Starká, dedko, krstná, starkiny súrodenci, jej mama no skrátka celá rodina. Tedi ako na povel začal štekať. Zakričala som no to ho ešte viac rozštekalo. Začala som ho naháňať a smiala som. Chcela som ho po ňom skočiť aby som ho chytila no spadla som na zem a Tedi ma začal oblizovať po tvári. Videla som iba jeho hlavu a krásnu modrú oblohu na ktorej svietilo slnko tak nádherne až jej prišla zima.........

Stiaslo ju. Po tvári sa jej skotúľala slza no usmievala sa. Mala pocit že niečo chýba.
Necítila bolesť.

Bola zaplavená láskou, šťastím.......

Mala úžasnú náladu. Vstala z postele. Dala si na seba župan a zo skrine vytiahla svoje papuče ktoré nemala na sebe dlho. Papuče ktoré nosila keď tu boli oni. Keď ešte boli s ňou.

Prišla do kuchyne. Spravila si raňajky a stále bola veselá. Aj keď prichádzali neboli smutné. Neboleli ju.

Bola veselá. Zrazu mala cut žiť, tancovať, spievať.....

To čo už dlho nerobila.

Iba vtedy......

______________________________________

Mám pocit že príbeh sa o chvíľu skončí.