Ľudia ma sklamali,
česť výnimkám.
Mám obavy,
že sa normálnych nevičkám.
Čakám kým sa svet zmení,
aj keď viem , že to nikdy nenastane.
Dočkám sa akurát zotmení,
A kým slnko zas vstane.
Tak využijem svoj každý deň ,
a keď zomriem.
Nebudem väzeň,
ale , že čo bude potom to ešte neviem.
