Výkriky predstáv || boyxboy

prológ

Nemohol dýchať. Všetci ľudia panikárili a robili všetko pre to, aby zachránili svoje životy. Naháňali sa ako splašení, utekali pred obrovskými plameňmi a nikto z nich si nevšimol, že medzi tými plameňmi leží bezbranný chlapec zavalený kovovou tyčou.

Z celej sily sa snažil oslobodiť sa od veci pod ním, no nešlo to. Nebol dostatočne silný na to, aby prekonal silu ohňa, ktorého plamene sa k  nemu pomaly priblisovali. Začal kašľať a dusiť sa, horúce slzy stekali po jeho lícach a keď si ho aj niekto všimol, venoval mu sotva jediný pohľad a pokračoval v boji o svoj život. Ten bol predsa dôležitejší ako život chlapca, ktorý bol len nevinnou obeťou miestnej katastrofy.

Bolesť, ktorá sa rýchlosťou svetla dostala do jeho nôh, spôsobila nezastaviteľný plač, ktorý nepoznal hraníc. Aj tak si však všetci hľadeli svojho.

Počítal s tým, že čoskoro umrie. Celý jeho život sa mu zobrazil pred očami a on sa pomaly zmieril s tým, že už nikdy neuvidí svojich priateľov a rodičov. Chcel to mať čo najskôr za sebou. Bolesť, ktorá prechádzala jeho telom, bola tak obrovská, že si v tej chvíli neprial nič iné, ako zomrieť. Pomaly zatvoril svoje unavené oči a bolestne vydýchol.

Zatvorené však nevydržali dlho. Zvláštny zvuk, ktorý Noah začul, ho prinútil chcieť zistiť, čo sa deje. Lenže než sa stihol uhnúť, zablyslo sa mu pred očami a pálivá bolesť na celej tvári bola posledná vec, ktorú cítil.

•••

„Noah? Noah! Ostaň so mnou, počuješ ma? Nezatváraj oči!"

Plač. Zúfalstvo. Strach.

„Noah! Nezatváraj oči! Prosím, ostaň so mnou!"

Chlapec sa donútil pootvoriť oči a uvidel svoju matku, ktorá ho pevne držala za ruku. Všetko bolo tmavé a vzápätí svetlé. Aj napriek tomu, že sa veľmi snažil, však nedokázal udržať svoje oči otvorené.

„M-mami..."

×××

Chcela by som vás oficiálne privítať pri mojom novom príbehu, ktorý už je takmer celý napísaný, takže sa nemusíte báť, že by som ho tu po čase nechala len tak nedokončený. 😀 Dlho som nevydávala nič hlavne preto, aby som sa mohla naplno venovať tomuto príbehu, ktorý mi naozaj prirástol k srdcu. Dúfam, že moja snaha nevyjde nazmar a aj vy si tento príbeh obľúbite. ♥

Kapitoly nie sú nejako extra dlhé a celý príbeh je len taká oddychovka, aj keď to tak podľa prológu asi nevyzerá. Budem sa snažiť vydávať ho pravidelne, každé 2-3 dni.

Nemôžem už urobiť nič iné ako popriať vám príjemné čítanie a vopred poďakovať za akúkoľvek podporu. Budem rada, ak zanecháte po prečítaní nejaký ohlas, prípadne kritiku. Taktiež budem rada, ak ma upozorníte, keď narazíte na nejakú chybu, pretože aj ja som človek a môžem sa občas pomýliť. 😊

–Alya. ✩