The CHOICE

PROLÓG

2012

So zastonaním som sa pretočila na posteli a donútila sa otvoriť oči. V ústach som mala ako na Sahare a v hlave mi trešťalo, akoby ma prešiel tank. Pomaly som rozlepila oči a príval svetla ma donútil k tomu, aby som znova hlasno zastonala. V hlave som viedla ten známy monológ o tom, ako už nikdy v živote nebudem piť, keď ma zrazu upútal pohyb na posteli.

„Och kurva..." zafučal hlas vedľa mňa. Nasledovalo zopár zastonaní a ďalšie nadávky, zatiaľ čo mne srdce vynechalo zopár úderov. Nie. To v žiadnom prípade. Neexistuje sakra ani najmenšia šanca, aby som bola v posteli práve s... ním. Otočila som hlavu a oči mi padli na široké ramená, ktoré prechádzali do vypracovaného chrbta, po ktorom sa tiahlo veľké tetovanie draka... a čerstvé škrabance od nechtov? Och pre svätých anjelikov, naozaj som v posteli práve s ním! Štyri roky.. štyri prekliate roky som sa tomu dokázala vyhnúť a vždy som mu to s úsmevom pohŕdavo vmietla do tváre.. a teraz som tu. Na mieste, o ktorom som si nikdy nemyslela, že sa tu ocitnem z vlastnej vôle. V posteli Bastiana skurveného McCoya.

„To si zo mňa niekto robí srandu!" zavrčala som, a vyskočila z postele, akoby som dostala lepru.. alebo nejakú pohlavnú chorobu, čo bolo teda viac pravdepodobné. Keď do mňa udrel chladný vzduch v miestnosti, na nahej pokožke sa mi vytvorila husia koža. Dvakrát doriti! Aj ta najmenšia nádej, že som s tým idiotom nespala práve spadla zo stola. Ani som sa nestihla načiahnuť po svojom oblečení, už sa do mňa vpaľovali jeho čierno čierne oči. Plné pery sa pokrčili v tom známom, arogantnom úsmeve zlého chlapca, čím sa mu vytvorila jamka na pravom líci. Rozstrapatené tmavé vlasy vpredu dlhšie ako vzadu a ostro rezaná čeľusť, z neho robili mladšiu verziu Johnnyho Deppa- mokrý sen každej ženy. Každej okrem mňa. Teda, očividne mojej triezvej ja..

„No to sa pozrime, Olivia Barbieri." Spokojnosť samého so sebou, z jeho hlasu kvapká ako med. Rukou si prebehne po už beztak strapatých vlasoch a mňa napne na dávenie pri predstave, že sú strapaté aj vďaka mojim rukám.

„Sklapni McCoy! Jednoducho.. sklapni." Zavrčím naňho a začnem sa obliekať tak rýchlo, ako mi to súčasný stav dovolí. Ten idiot sa vytiahne na posteli vyššie a v typicky mužskom geste spokojnosti, si založí ruky za hlavu ako ma sleduje. „To nie je to, o čo si ma včera večer prosila.. myslím že čím špinavšie som na teba rozprával, tým viac si bola mokrá. Teda počkať. Ja to vlastne viem." A zaškerí sa na mňa ako malý spokojný chlapec.

Zaškerí. Sa. Na. Mňa! Vycerím na neho zuby ako hyena, keď si zapínam háčiky na podprsenke. V hlave si robím imaginárni poznámku, že všetko oblečenie čo mám na sebe, musím neskôr vydezinfikovať... nie, radšej rovno spáliť a popol spláchnuť v toalete.

„Hovorím ti sklapni! Táto noc sa nikdy nestala jasne?" prižmúrim oči ako ho prísne sledujem.

„No tak zlatko, hádam nemyslíš, že ťa budem brať vážne, keď tu stojíš prakticky nahá a tváriš sa takto." Perverzne si oblíže pery a uprene sa pozerá na moje prsia. Vystriem sa tak prudko, až mám pocit, že si zlomím chrbticu. Čo prosím?

„Ako si mi to práve povedal? Ty si mi práve povedal zlatko?!" moje oči sa ešte viac zúžia. Musím vyzerať ako idiot, ale práve teraz mi to je jedno. Musím odtiaľ doriti čo najskôr vypadnúť. „To si nechaj pre tvoje pravidelné šukačky, pretože my dvaja," prstom ukážem medzí ním a mnou, „sa už nikdy, nestaneme. Toto bol kolosálny omyl, na ktorý obaja veľmi rýchlo zabudneme jasné?" zúrivo si zapínam nohavice a preťahujem tričko cez hlavu keď sa Bastian postaví.

Prikrývka mu spadne ku chodidlám a pre všetko sväté je nahý a vzrušený, keď pomaly s očami ako predátor kráča smerom ku mne. Automaticky cúvam, až narazím chrbtom do steny. Som v pasci keď príde ku mne a rukami ma ešte viac uväzní k stene.

„Čo to sa...." slová mi odumrú na jazyku, keď sa na mňa nalepí, jeho vztýčený penis sa mi tlačí do brucha a zaborí mi hlavu do krku kde mi pokladá nežné bozky. Rukami sa zapriem o jeho nahú hruď a snažím sa ho od seba odtlačiť, no má to opačný účinok. Nalepí sa na mňa ešte viac.

„No tak, Barbieri.. sama vieš, že to chceš.. už mi nemusíš klamať, nemusíš klamať samú seba.." jazykom mi prejde po krivke krku, až sa dostane k môjmu uchu. Telo sa mi otrasie hnusom, no on si musí myslieť, že to bolo vzrušením, pretože sa pohne v bokoch, čím mi svoju erekciu ešte viac natlačí do brucha. „Včera večer, to bol najlepší sex, aký som za poslednú dobu mal." Jeho hlas je jemne zadýchaný. „A tie tvoje ústa, kurva Olivia, my dvaja by sme spolu mohli byť vážne dobrí..." do krku mi stúpa žlč ako rozpráva a v hlave mi blikajú snáď všetky varovné svetielka aké tam sú.

„Daj. Zo. Mňa. Tie. Svoje. Ruky. Dole. McCoy!" podarí sa mi dostať cez panikou stiahnuté hrdlo. Budem zvracať. Och preboha ak ma nepustí, budem vracať! Pred debilným Bastiánom McCoyom! Keď nepočúvne, konám inštinktívne. Dvihnem koleno a zamierim.

„Ty suka... aaaaach doriti, moje gule!" ryčí ako ranené zviera, no mne to je jedno. Čo najrýchlejšie schmatnem svoju kabelku ktorú vidím ležať na zemi pri dverách a vybehnem z izby. Cestou míňam vyškerené a prekvapené tváre jeho spolubývajúcich z bratstva. Počiatočný šok sa mení na výkriky chvály a pískanie, čo ma prinúti ešte viac zrýchliť. Skoro sa prizabijem keď bežím po schodoch, vchodové dvere mám pred očami ako cieľovú pásku. Už som skoro pri nich, keď sa otvoria a ja v plnej rýchlosti vbehnem do náruče nikoho iného, ako Quinna Huntera- McCoyovho najlepšieho priateľa. Niekto tam hore ma musí naozaj nenávidieť.

„Olivia?" na jeho tvári je šok, keď nechápavo skúma moju tvár, ako sa snaží prísť na to, čo tu robím. Mrkaním zaženiem slzy, ktoré sa mi pomaly tisnú do očí a vymaním sa z jeho objatia. „Quinn..mohol.. môžeš ma pustiť?" on prekvapene zamrká a odstúpi. A ja neváham. Akoby ma naháňal samotný diabol, vybehnem z toho prekliateho domu v hlave si sľubujúc, že o tom čo sa v noci stalo, už nikdy v živote neprehovorím.

Lenže vesmír mal so mnou iné plány. V minulom živote som musela byť minimálne masový vrah a karma mi to teraz vracia. Keď mi menštruácia meškala zopár dní, snažila som sa ostať pokojná. Veď to predsa nemuselo nič znamenať. Vinu som dávala tomu, že ma čakali záverečné skúšky a vpád do veľkého sveta zvaný život. Lenže keď sa pár dní zmenilo na týždeň a pól už som to nevydržala a kúpila som si tú malú tyčinku, ktorá mi navždy zmenila život.

Bola som tehotná.

Doriti. 

---------------------------------------------------------------------------

Dobre, a teraz zopár ,sladkých rečí' z mojej strany. 

Viem, že som v poslednej  dooooosť dlhej dobe nič nepublikovala a ak aj náhodou, stiahla som to po prológu (ani nechcite vedieť, koľko príbehov mám len v konceptoch hoc aj tuto na Wttp), no keďže mám teraz čas (ten sa nájde vždy keď treba písať bakalarkú nie?) tak som sa rozhodla, že konečne pohnem svojim lenivým zadkom a konečne zo seba niečo vyprodukujem. Verím, že tentoraz sa to pohne ďalej a že sa Vám bude príbeh páčiť. Časti chcem pridávať minimálne dvakrát za týždeň ale možno sa mi podarí aj trikrát.

Dúfam, že mi ešte dáte šancu a že sa Vám The CHOICE bude páčiť.

- Vaša Barbara