Sad modrých ruží

21.

,,Ešte stále ťa to škrie?"

,,Ani si nevieš predstaviť, ako..."

,,No taaak... Je to iba jedna dvojka. Jedna jediná."

,,Ty to nechápeš, Christopher."

,,Ale áno. Chápem to."

,,Nie.. Nevieš aké to je, keď si sklamal rodičov. Keď neznamenáš nič. Keď vo svojom živote nič nedokážeš. Keď si všetci myslia, že by bolo lepšie, keby si sa nenarodil.. Ten blbý výpis.. Vďaka nemu som mohla byť aspoň na chvíľu nikto. Aspoň na chvíľu milovaná dcéra, nie len nechcené dievča. Chyba, ktorá s nikdy nemala stať..."

,,Poď sem, Bianca.."
(objatie)