"Môj Anjel,,✔

1

Príbeh vyzerá že je krátky. Ale nie je.
Každá časť má od 1800 do 3000 slov.
Takže je to normálny príbeh. Len menej kapitol.
Ďakujem

Venujem ho Kaji.
Mám ťa strašne rada a ďakujeme ti za to že ma podporuješ a stojíš pri mne . Aj keď niektoré tie príbehy sú proste slabé. 😗❤❤❤
Ewa❤❤❤

"Naozaj si to ešte nechceš rozmyslieť?" Pýta sa ma, ustarostene moja mladšia sestra Natália.
Pokrútila som hlavou.
"Nie. Teším sa tam a určite si to tam užijem. Už sme to rozoberali."
Povedala som už asi 100 krát. Aj keď neviem koho presviedčam viac. Seba alebo ju? Ale jedno viem určite , ostať tu nemôžem.
Bojím sa že by som niečo pokazila. Že by som ublížil jej ,alebo tomu pokladu pod jej srdcom ,ktoré za nič nemôže.

Skonila hlavu a jemne sa dotkla brucha na ktorom už bolo vidno že tam niečo je.

"Dobre. Ale dávaj si na seba pozor. Budeš mi chýbať. Ako to tu bez teba zvládnem?"
Každé jej slovo ma bolelo.
Teraz jej budem chýbať? Teraz na mňa myslí? A čo robila vtedy keď sa potajomky stretávala z mojim snúbencom a spala S ním?!
Kričalo celé moje vnútro.

Ešte stále si pamätám ako som ich našla a aké to malo pre mňa následky.

Dve osoby ktoré som najviac na svete milovala a dala im prvé a aj posledné ma sklamali.

Zlosť ma vtedy zaliala. Panikárila som a myslela že je koniec sveta. Nenávidela ich a všetko okolo.

Ale potom som pochopila, nikdy ma nemiloval naozaj . A bolo lepšie že sa to stalo teraz a nie neskôr. Keď som si ich začala všímať zistila som , že sú pre seba ako stvorený. Milujú sa. A ja som tam bola navyše. Už od začiatku.

Ale prečo je to poznanie tak bolestivé!? Prečo to muselo trvať tak dlho.

Keď už som sa zmierila aspoň s tým že sú spolu prišiel šok číslo 2. Je tehotná, sním.!

Už je v 4 mesiaci a ja sa to dozviem až teraz.?

Každá táto spomienka ma ničila. Ruky sa mi pomaly začínajú triasť a ja viem že je zle. Mám stav úzkosti .

Oni o tom nevedia. Nik nevie ako sa celý mesiac cítim. Čím všetkým som si prešla. Dokazuje to len jazva na mojej pravej ruke. Ktorá je dobre skritá pod kožený náramkom.

Kedže nie je tak celkom zahojená a ostra koža často na ňu tlačí aspoň mi pripomína moje zlyhanie. Moje tajomstvo.

Tajomstvo ktoré chcem skriť pred celým svetom. Hlavne pred mojou rodinou.

"Ja už musím ísť. Držte sa tu." Povedala som na oko vyrovnané. Je to maska ktorá zdoby moju tvár už mesiac. Presne od momentu čo som sa to všetko dozvedela. Od momentu čo môj život nabral tmavé farby a myseľ zaplavila temnota.

Posledný krát som sa Otočila a pozrela na svoju rodinu a jeho.
Muža ktorého som milovala .
Ktorému som sa cela poddala a dala sa mu celá.
Na muža ktorý teraz stojí vedľa mojej sestry a obýma ju a čaká Sňou dieťa.

Moja úzkosť rástla. Podvedome som si siahla na práve zápästie a začala sa hrať z koženým náramkom .

Hneď ma zaplavila bolesť ktorá má nútila mysieť na niečo iné.

Ktorá mi pripomenula čo sa stane ak tu zostanem, ešte jednu minútu.

Viac som sa už neotočila. Šla som rovno. Nastúpila do lietadla a vytiahla čierný notes ktorý mi slúžil ako studňa mojich myšlienok.