Poézia dažďa

291 18 3
                                    

Som ako kvapka vody mimo more,

ľudia sú iný ako jedno veľké pole.

Ako pšeničné klasy na domovskej pôde

vše zožnú, zmlátia a vezmú z vlastnej vôle.

Čítali, vraveli, dávali,

krvavé kvapky rosy polia zaliali.

Básnici, vojaci, ľudia i v rodine,

obrazy slobody v pochybnej rovine.

 

V čestných rukách trasie sa odvaha,

človek občas klopýtne a občas povaha.

Poézia dažďaTahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon