30 minutes break

night

Náš očný kontakt prerušili Britt a Dylan čož bolo aj dobre. Pretože sme sa tak bez slova na seba pozerali neviem päť minút.
,,Ideme už pozerať? Alebo sa budeme len tupo pozerať?" spýtala som sa lebo c'mon no proste. Agh.

Film bol úžasný. Ako vždy. Nijako sa nezmenil od minula čo sme pozerali ako by sa aj mohol, však? No ale keďže mal len niečo okolo hodinu tak ma donútili zahrať niečo na gitare. Keďže bolo asi iba pol desiatej čož je dosť skoro ísť spať no nie? Britt mi doniesla gitara, ktorú ani neviem z kade zobrala. Lebo doteraz som ju u nich nevidela.
,,Už začneš?" naliehavo sa opýtal Dylan. Neviem čo mu dnes je ale strašne sa ponáhľa. No kam?
,,Ale čo m..." rozmýšľam ,,už viem." povedala som Britt a Dylan sa na mňa nedočkavo pozerali. Tommy sedel akoby nevnímal svet.
Gitaru som si dala tak aby som mohla dobre hrať. Keď som začala prvé tóny skladby Hello little girl, Tommy zdvihol hlavu a usmial sa.

,,You're my little girl..." posledné slová krásnej, krásnej piesne. Pozrela som sa na nich keď som skončila. Dylan a Britt ohromený, Tommy akoby nevedel. Čo sa práve stalo alebo niečo také.
,,No nič, mm nejdeme do klubu?" neviem čo im to dnes všetkým je. Akoby boli neviem, vymenený?
,,Pomé, toto ma už nebaví vstávajte ideme!" vyskočil, tohto Dylana som mala vždy najradšej. Zo všetkých Dylanov. Za každú sprostosť tak ako keď sme boli krpatý. Britt iba krútila hlavou a Thomas len sedel. Ja som sa pozrela na Dyla, on na mňa a vedeli sme čo máme spraviť. Len sme si prikývli a oboch ich začali ťahať z gauča. Ja som Thomasa na to, že vyzeral akoby nevnímal svet tak vstal celkom rýchlo. No neprehovoril ani hlások. Akoby boli obaja začarovaný.
,,Počuj Dyl! Ja asi pôjdem lebo mi písala.." Thomas chcel niečo povedať no Dyl ho hneď prerušil.
,,Nie, nie, nie. Ideš s nami či sa ti to páči alebo nie! May ťa privedie do tohto sveta konečne. Celý večer si tu len bezducho sedíš. Tak ťa musíme nejako rozhýbať." wai. Kto mu písal? Prečo ho mám práve ja priviesť na iné myšlienky. No nechám to tak však si to teraz idem užiť.

,,Čo si dáte?" opýtal sa mladý čašník. Dylan začal objednávať a Tom začal ožívať. Čož bolo dobre lebo tu aspoň nebude celú noc sedieť a nič nerobiť.
,,May poď ideme si zatancovať!" Tommy naozaj nejako ožil. To sa mi ľúbi. Chytil ma za ruku a išli sme na parket. Osobne som sa cítila dobre, uvoľnene ako znovu z rodená.
Thomas tancoval no. Nebolo to najhoršie, ale ani najlepšie. Ja som sa najprv "optierala" alebo ako to povedať okolo neho. Bože to znie zle. No potom som začal normálne tancovať s Tommym. Bolo to divné také ako keby, stvorené aby sme sa poznali. Thomas bol dalo by sa zatiaľ čo som videla povedať taká moja druhá stránka seba. Pravý opak. To je to slovo. Noc ubehla celkom rýchlo pretože si nič nepamätám. Jeden panák, druhý panák a všetko ostatné.

Ráno som sa zobudila, vedľa mňa sedel Tommy a rozmýšľal celkom hlboko. Asi sa snažil spomenúť si na včerajšok. Vstal išiel na balkón a zapálil si cigaretu čož som do tej chvíle nevedela, že fajčí síce to bolo z neho trochu cítiť ale nie až tak. Vstala som a chcela ísť za ním no v tej chvíli som si uvedomila, že mám na sebe Dylanove tričko a niekoho tepláky. Ako? Čo? Preboha! V tej chvíli som okamžite vyskočila na nohy a išla za ním lebo to celé vyzeralo divné.
,,Dobré ráno! Ako si sa vyspala?" hneď ma zaregistroval a uprel na mňa pozornosť.
,,Dobre len by ma tak trochu zaujímalo... Toto." naznačila som na moje oblečenie. Teda nie moje ale to čo som mala na sebe.
,,No" zasmial sa ,,celkom dlhý príbeh. Najprv si tancovala na stole, potom si písala Codymu ako ho miluješ." odmlčal sa lebo ja som rýchlo bežala nájsť si mobil a prečítať si to. Doriti. Thomas prišiel za mnou a sadol si.
,,No radšej mi to všetko nehovor len by ma zaujímalo ako som sa dostala sem a či sme? No veď chápeš." usmial sa a pokračoval.
,,Domov dalo by sa povedať, že si prišla skôr ako my. Pretože ti Dylan povedal citujem 'May vieš ako veľmi by ste sa s Tommym hodili, ja by som bol ták strašne rád!' mám pokračovať alebo?" stále sa usmieval. No ja som sa stále nedozvedela či sme.
,,Môžeš. Počúvam." chápem, že som nebola jediná opitá tak poriadne. Ale Dylan bože.
,,Keď sme prišli tak si hrala na gitare sa mi zdá, že When we were young. Keď si nás zaregistrovala tak si prestala, postavila si sa, podala gitaru Dylanovi a povedala, že si ideš požičať oblečenie lebo tvoje smrdelo. Tak si zobrala Dylove tričko a jeho malé tepláky. Potom si si sadla vedľa mňa do obývačky a pýtala si sa ma ako sa mi páči v Amerike a kedy idem domov. No a napokon si zaspala. Zakryl som ťa a ľahol si vedľa tebe lebo som si nemal kde tak dúfam, že ti to nevadilo." dopovedal a ja som si len v duchu hovorila, že som sa potopila úplne. No môj inštinkt spravil niečo čo som nečakal. Objala som Tommyho celkom silno ale ja nechápem. Proste sa stalo.
,,Dobré rá.." odmlčal sa ,,dobre no ja asi pôjdem." Dylan. Bože vždy príde v nevhodnú chvíľu.
,,Dylan! Nič si nemyslí a už nie je ráno ale dve poobede!" zakričala som za ním keď kráčal do svojej spálne. ,,Ďakujem." dodala som keď odišiel už úplne Dylan.
,,Za čo?" spýtal sa a mierne sa usmial.
,,Za všetko. Za to, že ma absolútne vôbec nepoznáš a pomáhaš mi viac ako môj brat kedy pred tým."

Počujte toto ma naozaj baví. Keďže Tommyho úplne agh. Tak ma to aj baví písať. Dúfam, že aj vás to baví čítať. Aspoň dúfam ak tak dajte vedieť.

♡♡♡
:)