30 minutes break

flight

Odišla som od Britt a Dylana asi okolo siedmej. Pretože som musela ešte zopár vecí vybaviť. Tak tá prvá bola vysvetliť Codymu čo mali znamenať tie správy. Druhá, že si musím zbaliť veci a kúpiť letenku. Tretia zavolať na poslednú chvíľu Britt alebo Dylanovi o tom, že idem domov. Nemohla som im to povedať na rovinu keď som tam bola, lebo by mi v tom chceli zabrániť. Ako všetky moje rozhodnutia. Napríklad keď som si chcela ostrihať a pre farbiť vlasy. Či keď som sa chcela ísť tetovať alebo si ísť na streliť piercingy. Vždy mi všetko vyhovorili. No na tom teraz nezáleží pretože som konečne našla priamy let z Los Angeles do Londýna. Zajtra o 16:10 a doma budem okolo desiatej. Bože ja sa teším, nie na cestu. Domov za mamou, otcom a Noahom. Bože dúfam, že Josh to zoberie z nadhľadom. Bude naštvaný. Strašne. Pretože nejde so mnou, ale ja to musím urobiť keď nie zajtra tak nikdy. Asi by som sa mala pobaliť alebo aspoň niečo robiť. Zavolať Codymu.

,,Cody. Za včerajšok sa ospravedlňujem zase som bola na dne. Úplne. Tak ale chápeš proste treba, nemyslíš? Ale spoznala som Thomasa Sangstera. No to nie je podstatné strašne sa ti ospravedlňujem. Veľmi, veľmi prepáč. No a ešte jedna vec idem späť domov na tri až viac mesiacov aby si vedel odo mňa. Mám ťa rada." odkazovač. Čo zase také dôležité robí? Bezo mňa sa musí určite nudiť. Bože však veci. Doriti 10:56PM. Jasné prečo nie, však? Tak ale nezoberiem si veľa len nejaké tie potrebné veci. Však tam budem mať ešte nejaké to oblečie, ktoré mi bude asi tak trochu malé ale nevadí. Keď som sa dobalila tak som hneď zaspala lebo po včerajšej noci som toho mala celkom dosť. Ráno som sa zobudila na zvonenie toho otravného mobilu. Boha kto mi volá tak skoro. Unknow. A ja vám dám vyvolávať mi.
,,Prvé z kade máte moje číslo. Druhé ešte raz ma takto skoro zobudíte tak si nájdem vašu adresu a od štvrtej rána vám budem zvoniť." počula som tam známe chichotanie. Tommy. ,,Prepáč Tommy."
,,Ako si vedela, že.." odmlčal sa ,,to je jedno a nie je tak skoro je pol dvanástej." doriti to už toľko?! Zaspala som. Musím si zavolať taxík alebo niečo.
,,Tommy ja rada by som sa s tebou rozprávala ale musím ísť pobaliť veci a všetko dať na poriadok." čakala som na jeho odpoveď aby som mohla zrušiť.
,,Kam ideš?" veriť mu alebo neveriť? Neviem o ňom veľa. Možno, že je práve s Dylom a povie mu to. Kašľať na to.
,,Domov. Prosím nehovor to Dylanovi ani nikomu." dúfam to pochopia. Robím to čo si myslím, že je správne.
,,Dobre a môžem ti nejako pomôcť lebo nemám osobne čo robiť tak?" ale tu niekto snaží urobiť dojem. Je pravda, že sa mi Thomas páči. Ale nie takto to nechodí. To je príliš jednoduché. Vždy keď je niečo príliš jednoduché tak to potom aj tak dopadne.
,,Mhm.." ako robiť nedostupnú level ja ,,dobre pošlem ti adresu ale choď zadnými dverami tie bývajú vždy otvorené lebo sa idem umyť. Zatiaľ ahoj." bože o čo sa snažím? Keď to takto nikdy nepôjde.

Postavila som sa z postele a išla do kúpeľne si pustiť vodu. Zapla si pesničky, ale nie veľmi nahlas aby som počula kedy príde Tom. Nevedela som prečo som mu povedala aby išiel zadnými dverami. Však mohol ísť aj predom. Už je to jedno.
Vo vani som bola asi dvadsať minút čož je na mňa celkom málo ale keď sa treba ponáhľať. Vyšla som z kúpeľne iba vo veľkom tričku.
,,To si maľovala ty?" kriste. Bože práve som dostala infarkt. Ale ako vidím tak Thomas si zo mňa srandu nerobil.
,,Čo?" rýchlo som nevedela čo? Ako? ,,Hej. Ale už dávno." napokon sa nejaká zmyslu plná veta našla.
,,Aha" odmlčal sa ,,No ja idem tiež dnes do Londýna takže pôjdem s tebou. Nechcem nič hovoriť ale pokiaľ chceš niekam ísť tak sa trochu poponáhľaj." povedal. Takého som ho nepoznala keďže v sobotu bol celkom prispatý. Len som prikývla, išla sa obliecť a zobrať veci. Tom zatiaľ polial kvety a povedala som mu nech zamkne zadné dvere aby nás nevykradli pokým príde John domov. Nakoniec sme odišli asi okolo jednej, pretože sme sa s Tommym za rozprávali o veciach čo sme cez víkend nestihli. Pokračovali sme aj v aute, na letisku. V lietadle sedel úplne niekde inde takže som mohla byť sama a rozmýšľať aké to bude. No po hodine som zaspala. Zobudila som sa keď sme už boli v Londýne.

Chápem zase bola menšia pauza ale ja neviem niečo písať a pravidelne to vydávať. Prepáčte, že som taký neschopný človek. Tak ale dúfam, že sa páči. Dnes to bola taká narodeninová časť tak snáď.

♡♡♡
:)