Cestou ako som šla domov som plakala , počula som len krik zamnou "stoj!" ... bol to Paťo , bežal zamnou a ja som zastala od zvedavosti.
Kľakol si a slzi mal v očiach vravel mi aby som mu prepáčila že to nieje thak ako to vyzeralo... no mňa nebavilo počúvať jeho nezmysli thak som ho stopla a povedala som mu aby mi dal pokoj , že mu neverím a že mi veľmi ublizil povedala som mu ,, Paťo nemá zmysel biť sniekym kto má v srdiečku iný osobu , a citi len knej, choj vlsstnou cestou " ... bolelo ma to ale povedať som mu to musela.
Bola som už doma a plakala som ,uvedomila som si že prečo sa mám ja trápiť keď chybu urobil on ? Vstala som umyla si tvar a začala odznova ...
