Stratená

1

Caroline bežala v hustom čiernom lese. Zas. Za ňou sa niesli výkriky. Obzrela sa. Za sebou videla...

,,Caroline! Caroline! Zobuď sa!" volala na ňu Sarah.
Caroline sa striasla. Zas zaspala.

,,Slečna Beringová, aká je teda odmocnina z 8 281?" spýtal sa jej povýšenecky matikár.

Nenávidela ho. Vždy si za svoju obeť vyberal ju. Bol slizký holohlavý a hlavne zákerný. Keby tak dobre nevedela matiku dal by jej kľudne štvorku. Lenže ona matiku vedela a tak mu odpoveď s radosťou šplechla do tváre.
,,Ehm... 91?"
,,To sa ma pýtate alebo odpovedáte slečna Beringová?" spýtal sa jej so šťastným výrazom na tvári.
,,Odpovedám ak ste si nevšimli." povedala drzo Caroline, lebo ju nahneval.
,,Správne." zahundral pre seba, lebo sa cítil trápne, že prehral túto hádku s dievčaťom, ktoré nenávidel.

Zazvonilo. Sarah pribehla ku Caroline.

,,Mala si šťastie. Musíš si dávať bacha lebo nabudúce to môže dopadnúť horšie. Vieš že ťa má v zuboch. Aby si nešla nabudúce k riaditeľovi."
,,Neboj Sarah. Len zase som bola myšlienkami úplne mimo."
,,Niečo nové?"
,,Už som sa otáčala, keď si ma budila. Bola by som to konečne videla keby nie je Selinga a jeho sprostých odmocnín."
,, Prepáč. Ale bol dosť nasratý. Nechcela som aby si mala problémy."
,,Nie ja sa nehnevám." povedala Caroline a pousmiala sa.
Sarah odišla, lebo mala mať ešte jednu hodinu a Caroline išla domov. Bol pekný deň a tak išla pešo. Nemohlo sa stať nič zlé. Teda... Aspoň si myslela.

Ahojte!
Dúfam že sa príbeh bude páčiť. Ak máte hocijaký problém píšte komentár. Čo si myslíte že sa pokazilo? Samozrejme budem vďačná aj za votes.

S láskou Lia.