Bella - Polovičný anjel

Ahojte ja som Bella

Nenávidím svet anjelov!
Táto veta mi dosť často rezonuje v hlave. Nie preto že ma tam považujú za odpad to vôbec nie prakticky sa o to ani nestarám. Dôvodom je prečo.
To že ste anjel a zamilujete sa do človeka je vraj nezákonné a čo mal povedať môj otec? On sa na tieto zákony vykašľal a vzal si moju mamu. Hovorí sa o ňom že je mŕtvy alebo že ušiel ja len dúfam že žije. Po ňom mi tiež zostali anjelské krídla.
Mama zomrela krátko po mojich trinástich narodeninách. Čiže si ma vzal do opatery detský domov. Nikto príbuzný nemohol. Veď viete rodinné problémy.
No späť k téme. Moje meno asi už viete takže sa nemusím predstavovať. Kreslenie milujem a trochu viem hrať na harmonike. Nielen v deckom domove  musela nosiť ten hlúpy kabát na zakrytie krídel. To aj v škole, na verejnosti proste všade. No pierka zo mňa padali stále.
Asi moja jediná kamarátka bola Kate. Bola v pohode a nestarala sa o to ako ľudia vyzerali ale ako sa správali. V decáku som bola tri roky mala som narodeniny. Šestnásť. Jedna vychovávateľka (ktorá bola ku každému milá) mi ušila špeciálnu vestu do ktorej sedeli presne moje krídla a najlpšie bolo že mi už nepadali pierka pretože tomu vesta zabraňovala. Chodila som druhý rok na strednú ale začalo sa meniť skoro všetko od základov.