Je noc asi tak 2:00 ráno.... Zobudila som sa na to že spím hlavou na všetkych plyšákoch čo mám v posteli. Už ma začínala fajnovo bolieť hlava z toho tak som všetko čo mi v posteli zavadzalo zhodila na zem a spala ďalej. Ráno som sa zobudila a cítila som že dnes je deň kedy sa niečo zmení, ja sa zmením. Hneď ráno som začala raňajkami spravila som si praženicu. Nezjedla som veľa vôbec som nevládala. Zrazu mi došlo veľmi zle a skoro som sa pozvracala. Vďaka bohu som to vydržala. Keďže moje dni vyzerajú vždy tak isto, aj dnes som išla do školy, ale dnes mi bolo zle šialene zle. Keď poviem že som v škole prehovorila 5-krát tak to bude veľa. Prišiel čas ísť domov. Cestu som zvládla trz musím zvládnuť aj obed. Najedla som sa, ale stále mi je zle. Celý deň bol len o tom že som presviedčala svoju hlavu, že zvracať nebudem. Nikdy som si nemyslela že bude také ťažké jesť.
YOU ARE READING
anorexia
Short StoryAnorexia je zlá vec ale dá sa prežiť... Ale ešte neviem ako... Stále som nato neprišla... Možno aj práve teba trápi táto choroba a nevieš čo ďalej. Povedz o tom niekomu nikdy si nenechávaj veci pre seba. Zabijú ťa.
