Keď sa na teba pozriem

59. Časť

Keď som prišla zo školy domov. Volal mi Matt o deviatej mám prísť k nemu a potom pôjdeme Billovi na oslavu.

Má to byť niekde pri parku, je tam nejaká opustená budova či čo a často tam robia chalani všeliaké párty. Oliverovi som o tom nič nepovedala, nevie, že dnes pôjdem za Mattom. Ale rozhodla som sa, že už si od neho nenechám ubližovať. Povedala som, že si svoje problémi vyriešim aj sama a nechcem, aby to za mňa musel vybavovať Oliver.

Dnes poviem Mattovi, že s ním nadobro končím, kľudne nech mi dá za to ďalšiu facku, zvládnem to, ale nenecham sa od neho ďalej terorizovať.

Večer som prišla k Mattovi. Čakal ma vonku. „Ahoj Kočka. Vyzeráš dobre."
Prišiel bližšie ku mne a pobozkal ma na pery. Nemohla som sa tomu brániť, chcela som mu povedať už na začiatku všetko, ale nejak som to nedokázala. Skúsim to povedať až na tej oslave, keď tam bude viac ľudí možno že mi nič neurobí.

Na oslave bolo dosť ľudí. Bola tam aj tá baba s ktorou som minule pristihla Matta, ale bolo mi to jedno necítim k nemu nič, takže aj keby sa tu s ňou bozkával je mi to ukradnuté.
Na oslave sme boli dlho, bolo už asi pol jednej ráno a ja som chcela ísť domov.

Matt už bol celkom opitý, a nemala som už naňho nervy. „Matt idem domov."
„Nejdeš, ostaneš ešte tu."

„Ja tu nechcem byť chcem ísť domov." Matt ma schytil za ruku a ťahal ma na bok ďalej od všetkých.
„Povedal som ti niečo, a ty ma budeš počúvať."

„Nebudem ťa počúvať, nenechám sa už od teba terorizovať, nechcem s tebou nič mať, chcem aby si mi dal pokoj. Máš tu milión dievčať, tak prečo ubližuješ práve mne? Daj mi konečne pokoj, zmizni z môjho života!" Neviem, odkiaľ som nabrala toľkú odvahu vykričať mu toto všetko, ale cítila som sa dobre. Lenže mala som asi radšej ostať ticho.

Znova na mňa zodvihol ruku a dal mi facku. Tento krát som sa nerozplakala, bolo mi to jedno. Kľudne nech mi dá aj ďalšiu, ale chcem mať od neho konečne pokoj. „Vieš čo, kľudne si choď. Aj tak som si s tebou začal len pre to, lebo som ťa chcel pretiahnúť, ale vidím, že si sprostá a nechce sa mi čakať. Zmizni kým ti nestrelím ďalšiu."

Otočila som sa a hneď som odišla, neodpovedala som mu na nič. Chcela som len čo najrýchlejšie odtialto odísť. Ani som si nemyslela, že to bude také jednoduché.

Kráčala som parkom a niekto začal kričať moje meno, myslela som si, že to je znova Matt, ale to nebol jeho hlas. Zastala som. Keď som sa otočila stál za mnou Bill.

„Videl som ťa hádať sa s Mattom, je fajn že ste sa rozišli, aspoň si môžme začať spolu nie?"
„Na to zabudni Bill."

„Ale princezná nebuď taka, od prvej chvíle, keď mi ťa Matt predstavil som na teba mal zálusk. Veď len trošku si s tebou užijem a nič viac, potom ti už dám pokoj." Začal sa ku mne približovať.

A ja som od neho cúvala, chcela som začať utekať, ale určite by ma dobehol. „Neboj sa ma, neulížim ti. Pokiaľ sa nebudeš brániť." Bála som sa ho, vedela som, že toto neskončí dobre. Nemala som už kam ísť, bol za mnou strom a vtedy sa Bill na mňa nalepil.

„Bill, nechaj ma prosím." Lenže nepočúval ma. Začal sa ma dotýkať, potom mi chytil ruky, aby som sa nebránila a začal ma bozkávať na krku. Plakala som a prosila som ho, aby s tým prestal. Lenže pokračoval ďalej, potom ma pobozkal na ústa a vtedy, ho odo mňa niekto odtiahol.

Čo myslíte, kto odtiahol Billa od Samanty? Záchrani ju niekto?