Keď sa na teba pozriem

7. Časť

Vyšla som zo školy a hneď za rohom som si vytiahla cigaretu, zapálila som si ju a mala som v pláne pokračovať v ceste a ísť domov, keď v tom sa za mnou niekto ozval. „Čau kočka, požičiaš mi oheň?" hneď som vedela kto za mnou stojí nerada, ale nakoniec som sa otočila. „A čarovné slovíčko?"
„Požičiaš mi prosím oheň?"
„To je už lepšie." Podala som mu zapaľovač, pripálil si cigaretu, poďakoval mi a vrátil mi zapaľovač spať. Otočila som sa na odchod, ale znova bol otravný. „Kam sa ponáhľaš?"
„Domov."
„Veď 5 minút kým dofajčíš ťa možno nezabije či áno? Aspoň môžeme spolu pokecať."

Oprel sa o stenu hlavu si trošku zaklonil do zadu a pomaly vyfúkol dym. Celkom sa mi páčilo akým spôsobom to robil neviem prečo, ale páčilo sa mi to, ako fajčí cigaretu vyzeral pri tom celkom dobre. Olívia a Emily mali pravdu je fakt pekný pri tých skrinkách som naňho až tak veľmi nepozerala, pretože nerada nadväzujem s niektorými osobami očný kontakt ale tu to bolo iné, teraz sa on na mňa nepozeral, tak som si ho mohla kľudne obhliadnuť celého.
Bol dosť vysoký nepatrím medzi najvyššie dievčatá ale meriam okolo 167 cm čo je celkom dosť ale on mal minimálne 185. Má trošku dlhšie tmavé vlasy, hnedé skoro až čierne oči, dobrú postavu a najviac sa mi na ňom páčila tá kosť na krku (neviem ako sa to volá, určite viete čo myslím všetci to máme lenže chalani to majú dosť výrazné) na to mám úplnú slabosť.
Vyzeral takto:

 Z mojich myšlienok ma vyrušil Matt „A čo keby sme si niekam vyrazili nabudúce, keď dnes nechceš?"
„Skôr nie ako áno."
„Prečo si taká? Nedobytná? Veď len jedna káva a koniec ak viac nebudeš chcieť nepôjdeme už nikam."
„Nechám si to prejsť hlavou a možno raz." Klamala som, nebudem o tom ani premýšľať fakt nemám chuť s ním niekam ísť. Áno priznávam je pekný, celkom sa mi páči ale povahovo je strašný takže nie.. chvíľu som sa s ním ešte rozprávala chcela som už asi 4x odísť ale stále ma kvôli niečomu zastavil a potom sa zjavila moja záchrana. „Ahoj Samanta akurát idem domov nechceš ísť tiež?"
„Jasné rada, aspoň nebudem musieť ísť sama." V duchu som sa veľmi potešila a ešte som povedala Mattovi „Sorry Matt pokecáme možno nabudúce."
Konečne som sa mu otočila chrbtom a mohla som kráčať kľudne domov.

„Ďakujem Oliver, zachránil si ma. Už ma nebavilo sa s ním rozprávať."
„Hej no všimol som si, keď som šiel okolo a zdalo sa mi že sa ti tam nechce byť tak som skúsil ísť za tebou, že ti možno pomôžem zbaviť sa ho."
„Ešte raz ti Ďakujem. Je fakt otravný."
„A o čom ste sa vlastne bavili?" len tak v skratke som mu vysvetlila že sa ma vypytoval blbosti a stále naliehal aby som s ním niekedy niekam šla.
„A čo si mu povedala? Pôjdeš s ním niekam?" len som sa zasmiala „Nie, určite nie."
Oliver si len vydýchol a dodal. „To som rád."
Nechápala som. Tak som sa ho to opýtala. „Prečo si rád?"

„Ani neviem, nemá veľmi dobrú povesť mal už veľa dievčat zo všetkými sa len pohral a potom ich odkopol a aj keď každý o tom vie aj tak ho všetky dievčatá chcú nechápem prečo. Tak som rád, že si ním nikam nechceš ísť nechcem aby si sa sklamala."
Milé od neho že mi chce tak dobre, aspoň budem vedieť aký Matt naozaj je. S Oliverom sme si skvelo pokecali, lenže cesta k nám nebola nejak extrémne dlhá a boli sme už pred našimi domami. Rozlúčili sme sa a išli sme obaja domov.

Z Oliverovho pohľadu:
Išiel som zo školy trošku neskôr a keď som tak prechádzal všimol som si Samantu ako sa s niekym rozpráva, je fajn že si tak rýchle našla kamošov. Keď som bol bližšie všimol som si, že ten čo sa s ňou rozpráva je Matt. Čože? Matt? Prečo sa baví práve s ním? Veď je to najväčší idiot na škole. Všimol som si ako sa Samanta naňho pozerá celého si ho oberala a dívala sa naňho tak zasnene zdalo sa mi, že sa jej Matt páči a to sa zase nepáčilo mne. Mal som pocit, že som žiarlil veď Matt je úplný kretén, naschvál som šiel okolo a zastavil som sa pri nich. Chcel som ju zavolať aby šla so mnou domov, nechcem aby sa s ním bavila.
„Ahoj Samanta akurát idem domov nechceš ísť tiež?"
„Jasné rada, aspoň nebudem musieť ísť sama." Bože som rád že súhlasila a ide domov so mnou. Sam mi povedala, že Matt je celkom otravný a bola rada, že sa s ním už nemusela rozprávať a mohla ísť domov. 
Len som si vydýchol a dodal som. „To som rád." Sam na mňa nechápavo pozrela
„Prečo si rád?"
„Ani neviem, nemá veľmi dobrú povesť mal už veľa dievčat zo všetkými sa len pohral a potom ich odkopol a aj keď každý o tom vie aj tak ho všetky dievčatá chcú nechápem prečo. Tak som rád, že si ním nikam nechceš ísť nechcem aby si sa sklamala." Sam je veľmi dobré dievča a nebolo by dobré keby sa začala stretávať s takým idiotom ako je Matt budem si musieť naňho dávať pozor a držať ju od neho čo najďalej. Aj keď to bude asi dosť ťažké Sam sa tvári že ju Matt nezaujíma ale mám pocit, že sa jej páči. A mne sa zase páči Samanta, lenže nechcem aby to vedela bojím sa, že ja sa jej nepáčim čo je viac než isté tak sa budem radšej držať stranou, ale musím ju nejak nenápadne chrániť pred tým idiotom Mattom.. Počas celej cesty domov sme sa super porozprávali a už sme boli doma rozlúčil som sa s ňou a išiel som domov.

Samanta:
Hodila som tašku do kúta a konečne som si ľahla na posteľ ani neviem kedy a od tej únavy som zaspala.
Zobudila som sa asi o dve hodinky celkom mi prospelo si trošku pospať a keď som sa zobudila vedľa mňa už ležala Lili aj ona si trošku zdriemla. 

Ten koniec je taký trošku nijaký ale časť som písala neskoro večer a už som nemala nejaké nápady ako pokračovať alebo ukončiť časť tak je to také o ničom.