Hra na cestách

Minulosť

,,Som príšerne unavená," mrmlala som potichu, keď sme vošli dnu a ja som sa hneď zvalila na posteľ.

,,Mohli sme odísť skôr, stačilo povedať," odvrkol podráždene, keďže som mu to opakovala celú cestu.

Išli sme po vlastných nohách snáď hodinu o štvrtej v noci z baru, mohol to tušiť.

,,Vravela som ti to," zdvihla som hlavu z vankúša a nepekne na neho zazrela.

,,Tak som ťa asi nevnímal," pretočil otrávene očami.

,,Hovorila som ti to dokola snáď dve hodiny a ty si sa na mňa ani nepozrel," zavrčala som a sadla si na posteľ, keď si ľahol vedľa mňa.

Dôvod, prečo neznášam toto auto- nemôžem sa presunúť do inej miestnosti.

,,Mohla si odísť," riekol pokojne a jeho oči boli zatvorené.

,,Sama?" vypískla som neveriacky.

,,Áno...alebo si si mohla niekoho nájsť, ide ti to ľahko," mykol plecami a venoval mi jeden nečitateľný pohľad.

,,Toto odvoláš!" rozzúrene som po ňom skríkla.

,,Už zasa máš svoje dni?" znelo to skôr ako zúfalé povzdychnutie než ako nejaká otázka.

,,V poslednej dobe si neznesiteľný," prehlásila som už pokojnejšie, ale pokojná som aj tak moc nebola.

,,Keď sa ti nepáči...tam sú dvere," prstom ukázal síce na mňa, no to nemohol vedieť, keďže už takmer spal.

,,Tak fajn," odvrkla som a otvorila dvere po mojej pravici.

,,Mintie! Kam ideš?" zakričal na mňa, keď som vyšla von.

,,Vravel si, že mám ísť, tak idem," nakukla som dnu a videla ho, ako sedí na posteli a neveriacky na mňa zíza.

,,Ale no tak. Nemáš kam inam ísť," zasmial sa a ja som na neho zazrela.

,,Ako myslíš," zabuchla som dvere a začala kráčať preč od auta.

💙Lol
Rozhodla som sa publikovať ďalší príbeh z mojej knižnice💙
Tentokrát to je short story💙
Verím, že sa vám bude páčiť táto krátko-dlhá cesta💙
Budem rada za každé ohodnotenie od vás💙