Hra na cestách

Minulosť

Nezabudnite na vote💙
Ďakujem💙

,,Som zbalená," hodila som kufor na zem, keď som vošla do Nolanovej izby.

,,O čom to táraš?" ospalo zamrmlal do podušky, čo ma priviedlo k tomu, že som ho zobudila.

,,Vravel si, že chceš ísť na výlet, tak poďme," vyhlásila som nadšene a skočila vedľa neho na posteľ.

Vyliezla som na Nolana a ľahla si mu na chrbát.

,,Čo to stváraš?! Zlez zo mňa," otrávene zahundral a zhodil ma.

,,Mohla som spadnúť na zem," skonštatovala som urazene.

,,Možno by si bola aspoň chvíľu ticho," na jeho perách sa objavil úsmev a pootvoril oči.

Pravdepodobne preto, aby videl moju zamračenú tvár.

,,Ľúbim ťa, ale niekedy je lepšie, keď si ticho," zazubil sa a prisunul sa ku mne.
Než som stihla akokoľvek namietať, uväznil ma v objatí.

,,Čo bude s tým výletom?" zamumlala som mu do hrude a snažila sa vymaniť z jeho zovretia.

,,Mintie, veď si nechcela ísť."

,,Rozmyslela som si to."

,,Prečo?" odtiahol sa a zahľadel sa mi priamo do očí.

,,Sám si chcel na ten výlet ísť, tak prečo sa z toho teraz vykrúcaš?"

,,Pretože si myslím, že máš pravdu. Začne nám to liezť na nervy, keď budeme toľko spolu," zastrčil mi prameň vlasov za ucho a usmial sa na mňa.

,,Čo ak nie? Čo ak sa opäť pletiem?"

,,Mintie."

,,Nolan?" nadvihla som spýtavo obočie.

,,Chceš ísť kvôli tomu, že chceš alebo preto, lebo chcem ja?"

,,Oboje," jemne som ho pobozkala na pery.

,,Naozaj?" uisťoval sa nedôverčivo a stále pohľad na mojej tvári.

,,Naozaj," zasmiala som sa a opäť mu venovala jeden vášnivý bozk.

Otočil sa na chrbát a mňa stiahol so sebou. 

💙Lol