Prečo si ma pobozkal?
Možno ti to prišlo ako najlepšia voľba, no teraz na teba nedokážem prestať myslieť. Ničíš ma. Vieš, že to nikam nevedie no aj napriek tomu si ma pobozkal. Vieš, že o chvíľu ťa prestanem baviť. Teraz ti to príde ako to najlepšie čo si mohol urobiť, no o chvíľu to budeš ľutovať. Obidvaja totiž vieme ako to dopadne.
Nemôžem sa tomu brániť. Potrebujem byť pri tebe a keď nie som, cítim sa prázdna. Zasa sa mi vháňajú slzy do očí. Nieje to príjemné. Slzy ma režú ako nôž, keď premýšľam o budúcnosti, v ktorej budem bez teba. Asi sme so to nezvolili my, netuším kto to urobil za nás. Neviem, či to cítiš rovnako, či aj ty máš ten príjemný pocit po celom tele keď si so mnou. Ja ho mám a najväčší strach mam aj tak z toho, že už ho nikdy nezažijem. Bojím sa, že po tebe ostane len veľká diera v mojej hrudi a slzy na mojej tvári. Bojím sa, že ten pocit odíde spoločne s tebou. Nechcem stratiť tvoju vôňu, aj keď niektorí by povedali, že to čo mne tak vonia je len zápach cigariet. Zbožňujem keď ma držíš len tak v objatí a ja mám vtedy pocit akoby nič okolo neexistovalo. Pravdepodobne to necítiš rovnako, aj keď je milé predstavovať si ako aj ty premýšľaš nad tým ako voniam...
