TÁBOR LEN S TEBOU

KAPITOLA TRETIA

Lucia
Dnes ráno som sa zobudila na hlasitým zvon. Tamara vošla najprv do chatky jedenásť a všetkých vyhnala von, potom prišla ku nám a vravela:" Stávajte už je ráno rýchlo sa prezlečte a choďte von z chatky." Obliekli sme sa a ešte rozospaté sme vyšli von.
Zaradili sme sa do tímov a vybehli sme za prvým tímom. Prvý tím na čele s ich animátorkou Alenou bežali okolo jazera a my samozrejme za nimi.
Hugo sa rozbehol za Julianou, ale sa potkol o koreň a spadol na zem. Ja som si ho nevšimla a prepadla som cez neho. Cítila som sa trápne. Ostatní nás popreskakovali a my sme sa im vyhýbali. Konečne som mala šancu sa s ním porozprávať. Postavila som sa.
Lucia=L, Hugo=H
L: Ahoj Hugo.
H: čau Lucia, dobré ráno.
L: Aj tebe. Prečo si ma včera celý deň ignoroval??
Hugo sa na chvíľu odmlčal.
H: No ehm. No preto lebo som nemal čas.
L: Celú dobu si bol s Julianou.
Zase sa odmlčal.
H: No ehm. No pretože Juliana má cukrovku a celý deň jej nebolo dobré tak som ju strážil.
L: Nevyzeráš si byť istý.
H: Som si istý.
L No ale Juliana nevyzerala ,že by jej bolo zle.
H: No ehm ... Žiarlila si?
Povedal som smiechom
L : Nie ale ak spolu chodíme mal by si sa viac venovať mne. Som na tábore prvýkrát a namiesto toho aby si mi to tu všetko poukazoval si ma úplne ignoroval a stále si sa rozprával s Julianou a mňa si nechal tak. Bolo to od tebe hnusné.
Ako som to dopovedala som od neho odišla. Nechala som ho tam a bežala som za ostatnými.
Jazero sme celé obehli. A vrátili sa do Táboriska kde sme si dali krátku rozcvičku. Karolína stala vedľa mňa.
Karolína =Ka, Lucia=L
Ka: Si v pohode?
L: Nie pohádala som sa s Hugom.
Ka: Prečo?
L: Lebo ma včera úplne ignoroval a bol stále s Julianou.
Ka: On s ňou chodí?
L: Nie on chodí so mnou.
Ka: Ou. Tak to je mi ľúto.
L: Dik za pochopenie.
Ka:Rozišli ste sa?
L: Myslím, že nie. Odišla som od neho a nechala ho tak.
Ka: Takže nevieš. Netráp sa, ak ťa má naozaj rád tak za tebou príde a porozpráva sa s tebou.
L: To uvidím ale nechcem naňho myslieť.
Ka: No dobré, poďme do jedálne na raňajky.
L: Čo máme?
Ka: Nestlé do mlieka.
L: HM mňam.
Vošli sme do jedálne a posadali si po tímoch za stoly. Vedľa mňa si zase sadol David. A zase sa mi zdvihla nálada. Cítim sa pri ňom super.
Začala som jesť a Jakub, ktorý sedel oproti mne. Sa prudko otočil a zhodil krabicu mlieka, ktorá nebola zavretá a mlieko sa vylialo na mňa. Mala som úplne mokré tričko a tepláky. Hneď som sa postavila a to mlieko som postavila. Karolína mi pomohla ten stôl poutierať. David rýchlo zašiel po ďalšie obrúsky. Pomohol nám potierať stôl. Jakub sa mi hneď začal ospravedlňovať. Povedala som mu, že to nevadí, že sa to môže stať každému.
Dávid mi dal utierku aby som sa mohla utrieť. Utreli sme to a ja som utiekla do chatky sa prezliecť. Obliekla som si tmavomodré tričko s krátkymi rukávmi a čierne legíny. Na tričko som si zobrala nebeský modrú mikinu. Nebeský modrá farba je moja obľúbená farba.
Vracala som sa naspäť do jedálne ale zastavil má Hugo.
H: Počkaj Lucia!
L:No čo chces, ponáhľam sa do jedálne.
H: Bude to len chvíľka.
L: No hovor.
Bola som na neho nahnevaná.
H: Ospravedlňujem sa ti za ten včerajšok. Viem, že som mal byť viac s tebou ale chcel som pomôcť Juliane lebo jej bolo zle. Odpustíš mi??
Usmiala som sa na neho.
L:No dobré.
H: Výborne a večer mám pre teba nejaké prekvapenie.
L: Aké??
H: Uvidíš. Teraz si choď rýchlo zjesť raňajky. Večer po tebe prídem do chatky.
L: Dobré tak večer.
Objala som ho a bežala do jedálne. Mňa tam čakal celý môj tím.( Jakub, Filip, Tomáš, Dávid, Karolína, Klaudia a Miriam) Jakub sa mi stále ospravedlňoval.
Jakub=J, Filip= F, Tomáš= T, Dávid= D, Karolína= Ka, Klaudia= Kl, Miriam=M
J: Je mi to hrozne ľúto Lucia.
L: To nevadí to sa môže stať každému.
J: Naozaj ma to mrzí.
M: Lucia keby sa to stalo Juliane tak by kričala na celú jedáleň a s revom by bežala von z jedálne do chatky. Trucovala by tam celý deň a už by s tým dotyčným, ktorý ju oblial nikdy neprehovorila.
Všetci sme sa zasmiali.
L: Ako to vieš?
M: Minuly rok sa jej to stalo, chudák Andrej z tretieho tímu.
L: Ale chuďatko Juliana, veď má cukrovku.
M: Ona nemá cukrovku.
L: Má, vravel mi to Hugo.
M: Nie nemá, chodí so mnou do triedy. Som jej spolužiačka.
L: Aha.
Ten podrazak Hugo takto mi klamať. Tak toto mu len tak neprejde. Som zvedavá ako zareaguje keď mu budem klamať ja. To som si o ňom nemyslela. On ma včera bezdôvodne ignoroval. No dnes sa s ním zídeme a budem sa tváriť akoby nič. Nejako to z neho dostanem.
Do jedálne prišla Tamara:" Kde ste všetci, čakáme na vás." David jej na to povedal:" Len tak sa tu rozprávame." " No dobre, ale čo najrýchlejšie poďte von, čakáme na vás.": zavesila Tamara a odišla von.
Dojedla som posledné guličky a odniesla tanier. Vyšli sme všetci von.
Animátorka prvého tímu Alena začala s vysvetľovaním:" Vašou úlohou teraz bude: v budove 1 za mnou sú hocikde ukryté farebné vlajky a vašou úlohou bude zobrať akúkoľvek vlajku. Z každého tímu vybehne jeden a zoberie vlajku. Prvý, ktorý vybehne si môže vybrať akúkoľvek farebnú vlajku. Druhý, ktorý vybehne bude musieť nájsť vlajku takej istej farby akej bude tá vlajka, ktorú donesie ten prvý. Každý tím bude musieť nájsť osem vlajok rovnakej farby. Ktorý tím bude mať všetkých osem vlajok pobeží za animátorom Lukášom ku jazeru a on vám dá ďalšie inštrukcie. Ide tu o čas tak sa ponáhľajte. Vyberte si kto pôjde prvý.
T: Ja pôjdem prvý.
Kl:Pôjdem po tebe.
F: Môžem ísť po Klaudii ja?
Ka:Jasné a ja pôjdem po tebe.
D: Jakub chces ísť po Karolíne?
J: No tak dobre. Po mne môže ísť Miriam.
M: Prečo ja?
D: Na poradí nezáleží.
M:No dobre
D:Potom idem ja a po mne pôjdeš ty Lucia.
L: Ok
F: Pamätáte si poradie?
Ka: Jasné
" Dobré môžte vyraziť za:5, 4, 3, 2, 1 štart." Povedala Alena.
Šprintom vybehol Tomáš ako prvý. Po dvoch minútach sa vrátil s krásne nebeský modrou vlajkou. Hneď po ňom vyštartovala Klaudia. Hugov tím sa vrátil do svetlo zelenou vlajkou. Z jeho tímu vybehla prvá Juliana. Vrátila sa Klaudia a vybehol Filip. Tomu to trochu dlhšie trvalo. Po ňom so šprintom utekala Karolína.
Hugo a Karolína vyštartovali naraz a tesne pred tým ako nám Karolína stihla podať vlajku do nej Hugo schválne buchol a ona spadla kolenom na zem. Rýchlo som k nej bežala a pomohla jej vstať. Rozbila si riadne koleno a tiekla jej z neho krv. Jakub už dávno vyštartoval. Klaudia s Karolinka odišla k zdravotníčke. Koleno jej ošetrila ale hrozne ho má rozbité a dosť ju boli. A práve preto nemôže s nami súťažiť ďalej.
Mirka vyštartovala po Jakubovi. Je mi hrozne ľúto Karolíny a aj ona je hrozne smutná. Neviem prečo to Hugo spravil večer sa ho to hneď spýtam. Bolo to od neho dosť hnusné. Odišla som od nej lebo po Mirke vyštartoval Dávid a po ňom som na rade ja.
Keď sa Dávid vrátil vybehla som ja. Hugov tím už bežal ku jazeru. Vošla som do budovy a zamierila si to do jedálne väčšinu som prehľadala ale nenašla som vlajku. Ďalej som šla do spoločenskej miestnosti. Pozrela som všade aj do skrine ale tam boli len vlajky ostatných tímov a nie naša. Kde môže byť, len tak som sa pozrela za skriňu a tam bola naša vlajka. Niekto ju tam musel naschvál hodiť.
Šprintom som bežala von. Všetci sme bežali k jazeru okrem Karoliny kvôli rozbité mu kolenu. Chúďa. Dobehli sme k jazeru a Lukáš začal s vysvetľovaním:" V lese za mnou sú ukryté ďalšie obálky v ktorých sú písmená. Predtým si ale musíte vymyslieť názov ako sa bude volať váš tím a podľa toho budete hľadať písmenká vašeho buduceho názvu tímu. Ale musíte vybrať z tej obálky písmená vo vašej farbe vlajky resp. už tímu. Pobežíte po dvoch. Keď nájdete všetky potrebné písmená. Tak je nalepite na papier a s ním pobežíte na druhú stranu jazera, kde vás bude čakať Klára a povie vám čo budete robiť ďalej. Dobré môžte vymýšľať."
A je tu tretia časť . Dúfam že sa vám bude páčiť . Zatiaľ je to moja najdlhšia časť so 1446 slovami.
Vaša ANULIENOCKA