„Malya, musíš mi pomôcť" ozval sa do telefónu mne známy hlas.
Netrvalo mi dlho, kým som spoznala hlas človeka, ktorý ma prosil o pomoc. Bol to najlepší kamarát môjho brata Aldena. Ale prečo zavolal zrovna mne? Síce som s ním vychádzala dobre, nikdy sa však nestalo, že by mi zavolal a prosil ma o pomoc. Jeho krehké ego by mu to nedovolilo a kto by mu predsa vedel lepšie pomôcť ako môj brat Alden? Poznajú sa už od škôlky a sú prakticky ako bratia.
„Ryan, čo sa deje? Stalo sa niečo?" odpovedala som zaskočene.
„Tak vieš, bol som vonku s tvojím bratom a stala sa taká vec, že zdrhol s nejakou červenovláskou a mňa tu nechal," Ryan začal vysvetľovať so spitým hlasom a pokračoval: „a... no a problém je ten, že sa nemám ako dostať domov a ty si jediná, kto mi v tejto chvíli môže pomôcť" zasmial sa Ryan a potichu si vzdychol.
„Ty... Ty si opitý?" opýtala som sa ho.
„Nie som... Až tak veľmi... Len máličko... Ježiši, tak som no a čo! Nepotrebujem počúvať reči o zodpovednosti ešte aj od teba" odpovedal rázne Ryan na moju otázku a zostala som v šoku z jeho odpovede.
„Okay, tak až nebudeš taký nabrúsený a budeš vedieť odpovedať normálne na moje otázky, tak sa porozprávame. Čau" odpovedala som a rýchlo zložila telefón.
Vrátila som sa späť k Danielovi a vzápätí sa mu ospravedlnila. Jeho tvár zdobila nechápavosť a dosť jasne som z nej vyčítala, že sa zrejme dožaduje vysvetlenia. Asi päť minút som stála na jednom mieste, pozerala sa na Daniela a hľadala správne slová, ako mu vysvetliť, že môj brat bol extrémne nezodpovedný voči jeho kamarátovi a nechal ho len tak napospas osudu. Samozrejme by to nebolo také ťažké vysvetliť, ale sama som nechápala, čo sa to deje a prečo zavolal práve mne. Má aj iných kamarátov a taktiež tam má rodičov, ktorí bývajú pomerne blízko domu bratstva a kampusu. Z mojich úvah ma vytrhol Danielov hmkot, keď sa zrazu pobral na odchod.
„Kam sa chystáš?" spýtala som sa Daniela, pričom som si ho pozorne premeriavala zhora dolu.
„Je dosť neskoro Malya. Uvidíme sa" usmial sa na mňa a pobral sa smerom k dverám.
„Ešte sme nepozreli film" vykríkla som trocha hlasnejšie než som pôvodne plánovala.
„Viem, ale pozrieme ho neskôr, sľubujem" odvetil Daniel a pomaly zmizol v tme.
„Pá" odpovedala som a zakývala som mu. To bolo jediné, na čo som sa v tej chvíli zmohla.
Zostala som stáť na chodbe, keď som zrazu začula dupot mojej spolubývajúcej na schodoch. Keby som sa teraz mohla staviť, tak by som sa stavila, že po celý celučičký čas bola Tessa nalepená v dverách svojej izby a počúvala celé dianie.
„Tak, ako to išlo?" vyzvedala Tessa.
„Fajn, teda si myslím, že to bolo fajn. Až na tú chvíľu, keď ma vyrušil telefonát od Ryana" odfrkla som a pobrala sa do kuchyne.
„A čo ten od teba chcel preboha?" pozerala na mňa nechápavo Tessa.
Tessa nemá Ryana veľmi v láske. Je to predovšetkým preto, lebo ju stihol Ryan odmietnuť asi hneď trikrát za sebou. Nedal jej šancu sa ani spoznať. Celkovo bolo vždy vystupovanie Ryana veľmi divné voči Tesse. Akoby sa už poznali, ale zároveň sa nepoznali. Celá atmosféra medzi nimi dvoma je veľmi zvláštna a napätá od samotného začiatku a ani jeden z nich si to nevie vysvetliť, že prečo je to tak. Alebo to vedia a nechcú si to vysvetliť.
„Nič také. Len sa opil, brat ho nechal niekde a nemá sa ako dostať domov."
„Ešte stále nechápem čo s tým máš ty?" podišla ku mne Tessa a šťuchla do mňa.
