Save Me // vkook

4. Kapitola

Jungkook:

„Či sa ti to páči alebo nie, zatiaľ nemáš osemnásť a nerozhoduješ o ničom. Pôjdeš s nami hneď ako sa ti polepší. Bez debaty." hovorila tým jej odporným hlasom Winjun, inak nazývaná aj harpia, potvora, fúria a mnoho ďaľších pomenovaní. Je to otcová snúbenica už čosi vyše dvoch rokov.

„Rozumeli sme si?" vystrela sa a prepaľovala pohľadom. Otec len stál povedľa a hľadel do zeme. Taký zbabelec. Je viac ako pod papučou, nechá ju, nech mi robí čo chce akoby ho to ani netrápilo.

Pomaly som na ňu pozrel a vrátil jej ten smrteľný pohľad.

„Na to zabudni. Radšej zomriem ako by som mal ísť."
V tom momente na mojom líci pristála silná facka, taká, po ktorej vás priam páli pleť a najradšej by ste sa rozplakali ako škôlkar.

„Ideme." chladne zahlásila a rozišla sa ku dverám. Otec ju len s pohľadom na svoje nohy následoval, bez akejkoľvek rozlúčky či záujmu. Otec roka.

~🖇~

Ďaľší deň. Všetko tak ako predtým. Možno až na fakt, že viem ako tak hýbať rukami. Po včerajšej návšteve tých dvoch imbecilov sa u mňa už ten otravný- ako sa volal? Tae? Asi tak nejak. No proste Tae sa už neukázal.

Nevadilo mi to. Naozaj nie. Aj keď to bolo divné. Nechcel som aby prišiel, no keď neprišiel, cítil som sa divne.

Ako na zavolanie, chvíľu po tom ako som sa ráno zobudil prišiel a niesol opäť červený podnos s nejakým jedlom.

„Dobré ráno." povedal s úsmevom na tvári a pomaly prešiel s táckou ku mne.

Neobťažoval som sa prehovoriť, moje oči totižto skenovali to voľačo čo sa hralo na jedlo.

„Ou, áno. Viem, nevyzerá to bohvie ako, ani to bohvie ako nechutí... no je to plné živín, ktoré potrebuješ. Vieš..." nachvíľu sa zasekol. Asi preto že som s ním nadviazal očný kontakt. Akoby stratil reč. No rýchlo sa namotal späť.
„Vieš už jesť sám? Ako sú na tom tvoje ruky?"

Pomaly som ich obe zdvihol asi tak päť centimetrov nad lôžko následne ich položil nazad.

„No, to je super! Asi by si sa ešte nemal namáhať." Prisadol si na kraj lôžka a položil podnos na moje stehná.
Nabral na lyžičku trochu tej nechutnej kaše a začal sa približovať ku mne.

Ja som ústa neotváral. Takú gebuzinu by som vživote nejedol.

„Ale no tak, otvor ústa. Nerob tu scény ako dieťa."
Daroval mi hrejivý úsmev a to ma úplne zmiatlo.

A tak som po dvoch mesiacoch zjedol svoje prvé teplé jedlo.

~🖇~

„Tak, dobrú noc." povedal Tae a pomaly sa vybral k odchodu.

„Počkaj." ozval som sa. Prekvapene sa na mňa otočil a neveriacky na mňa čumel.

„Á-áno?"

„Mohol by si mi rozostrieť?" ukázal som na okno.

„Iste že!" rýchlo sa vybral ku oknu a záclony roztiahol tak, že som mal výhľad na oblohu posiatu hviezdami.

„Sú krásne." povedal som ako som sa ti díval von oknom.

„Hej sú." povedal Tae, ktorý hľadel hlboko do Jungkookových očí.

🌸A/N
Prepáčte za neskorý diel. Život je len teraz neskutočne na piču.
-Mina