zamilovaná[Dokončená]

19. Mám ísť nemám?

Moja mama si vybrala veľmi dobre, som rada že si vybrala práve Charlieho, vyzerá s ním veľmi šťastná. Prajem im to hlavne mame tú som nevidela poriadne dlho az takú šťastnú. Večer som nevedela zaspať nevedela som či je Herry v kóme alebo už nie, a keby aj bol stále som si prehrávala tie isté otázky dokola. Čo ak už na mňa zanudol? Čo ak sa nepreberie teraz ale o niekoľko dní? Alebo vôbec?  Natiahla som sa na nočný stolík po mobil a pozerala som sa na hodinky bolo 1:05, aby som nemyslela stále na Henryho pustila som si môj obľúbený film Divergencia. V polke filmu sa mi zatvárali viečka tak som vypla počítač. A zaspala. Ráno som sa osprchovala, vysusila vlasy , umyla zuby , obliekla som si tepláky a tielko. Keď som vyšla z kúpeľní vybrala som sa urobiť si raňajky. ,,Dobré ráno, mami a Charlie". Mama stála pri kuchynskej linke chystala raňajky a Charlie sedel pri stole a čítal noviny. ,,Dobré ráno" povedali mama náraz s Charliem na to sa obidvaja usmiali na seba. Mama mi dala na stôl chleba zo šunkou a kakao. Keď som bola malá každé ráno mi pripravovala kakao, vždy mi to urobilo úsmev na tvari. A výnimkou nebol ani dnešok. Mama si sadla vedľa Charliho dala mu ranajky aj s kávou. Charlie poďakoval a dal mame pusu na čelo, usmiala som som sa na nich a vychutnávala som si kakao. Doranajkovali som sa rozlúčila s nimi pretože sa ponáhľali do práce. Sadla som si do obývačky na gauč a písala  si s Lisou cez  messenger . Držala mi palce v nemocnice a dohodli sme sa že poobede zajdeme do kaviarne , keďže sme sa dlho nevideli. Postavila som sa z gauča a prešla som do mojej izby. Stala som pred skriňou a rozmýšľala čo si obliecť. Nakoniec som si vybrala tmavomodre leginy , biele tričko, tmavo červenú košeľu s dlhými rukávmi , čierne tenistky a čiernu kabelku na plece. Do kabelky som si dala mobil, peňaženku, a listok ktorý mi dala mamka na ktorom bol zoznam vecí čo mám kúpiť. Zamkla som byt a vyrazila na zastávku kde som čakala na električku. Nastúpila som do električky a uvidela som Petra. Stretli sa nám pohľady jemne sa na mňa usmial a ja tiež. ,,Ahoj, môžem si ...sadnúť?" Bolo mi to trochu trápne si sadnúť vedla človeka ktorý vám povie že vas miluje ale vy to tak necitite, pretože nechcete mať s tým druhým vážnejší vzťah ako kamaratstvo, iba čisté kamaratstvo. Ale keď som vyslovila vetu ci si môžem sadnúť bol trochu prekvapený. Ale prikývol. ,,Kedy si sa vrátila?" Spytal sa videla som na ňom nervozitu aj keď neviem prečo. ,,Vratila som sa včera." On len prykyvol. ,,Ja len že Lisa spomínala že sa tak skoro nevratis" to je pravda neplanovala som tak skoro navrat. ,,No áno nechcela som sa vrátiť tak skoro, Lenže musim ísť niečo vybaviť do nemocnice" Nechcela som klamať ale keby vedel že idem za Harrrym, bol by sklamaný. Električka zastavila neďaleko nemocnice. Vystúpila som z električky samozrejme som sa nezabudla rozlúčiť s Pertom. Stála som pred nemocnicou a rozmýšľala-Mám ísť dnu alebo nie čo ak ma Herry nebude chcieť vidieť.  Stála som pred nemocnicou a nevedela ci sa otočiť a odletieť späť alebo vojsť.