Z pohľadu Justina:
,,všetkých vás milujem" kričal som pričom som sa díval na všetkých tých ľudí , ktorí dokázali pred hotelom stáť aj celé hodiny . Vedel som , že to boli ľudia , ktorí sa nedostali na koncert , vedel som , že to boli tí ľudia ktorí na to možno nemali peniaze . Pozrel som sa na svoju najlepšiu kamarátku , ktorá pre mňa bola skôr ako sestra a pohľadom jej naznačil čo mám vlastne v pláne .
Ivett bola kamarátka , ktorá mi vedela pomôcť vždy ked som to potreboval . Pri svojej kariere som si nemohol dovoliť súkromný život no ked som spoznal ju vedel som , že sa to musí zmeniť . často sme sa hádali , dokonca sme sa z času na čas aj priateľsky pobili no nikdy sme sa nepohádli tak aby sme sa prestali rozprávať . Spoznali sme sa , ked som mal autogramiádu vo svojom rodnom meste . Pamätám si , že ma nenávidela pamätám si , že prišla so svojou mladšou sestrou , ktorá vedela moje texty od zadu aj od predu . Páčilo sa mi to , vážne sa mi páčilo ako ma to dievča doslova nenávidelo .
Snažil som sa ju skontaktovať a nejeko jej dokázať , že nie som ten namyslený chalan , ako si to myslela v tej chvíli . A tak sa to začalo , kamarátstvo ktoré trvá už nejaký ten rok . .
,,Justin? vieš , že Maxovi sa nepáči , ked niečo také robíš" spomenul som si na svojho manažéra . Max bol vysoký chlapík ktorý vedel čo v skutočnosti chce . Ale niekedy mi vadilo , že môj život nie je podľa mojich plánov ale práve podľa jeho . Niekedy sa pri ňom cítim ako vezeň alebo ako malé dieťa , ktoré si nezaslúži trocha rešpektu .
,,Je to môj život , sú to moji Beliebers" prevrátil som očami , zobral si svoju gitaru a višiel na balkon . Kedže som mal reprák dostanočne blízko moja gitara sa ozývala na okolo .
Spieval som im tie isté pesničky ako pri koncerte , spieval som im texty ktoré som písal od srdca . Videl som ako sa dokonca niektoré dievčatá rozplakali . Nekričali , v tejto chvíli som nepočul ani jeden hlások Jediné čo som počul bola moja gitara a môj hlas .
,,Dakujem vám , že stále stojíte pri mne" usmial som sa na nich a vrátil sa do svojej izby . Myslel som si , že mi to prejde že sa to nikdy Max nedozvie . Pozrel som sa pred seba a videl som ho tam stáť s telefonom v ruke a s rozčúleným pohľadom .
,,Bieber povedal som ti už minimálne sto krát , že veci bez môjho dovolenia robiť nebudeš! skríkol na mňa svojím mohutným hlasom čo ma vôbec neprekvapovalo . Prevrátil som očami , posadil sa na posteľ a vzal si svoj notebook do rúk . Mal som toho dosť , mal som dosť tých vecí o tom ako si každý myslí , že som rozmaznané decko . Mal som dosť svojho manažéra , ktorý si zo mnou robil čo len chcel . Poreboval som zmenu , potreboval som spôsob pri ktorom som mohol byť sám sebou .
Naťukal som niekoľko slov do vyhľadavača a našiel ten správny spôsob .
