Ahoj... ty, ktorý toto čítaš tomu zrejme nepochopíš... ale to nevadí ja to venujem osobe, ktorá to chápe. Hey Zlato, pamätáš si na tie prevolané noci? Pamätáš na všetky tie tvoje slova? Ja si pamätám každé jedno tvoje "Milujem ťa"... ten tvoj úsmev, modré oči v ktorých sa tak často topím... chýbajú mi časy keď sme to boli my... vysoký pár dve esá... pamätáš? Viem,že má miluješ a viem, že ja k tebe niečo cítim... vieme to obaja... mám ťa v hlave stále ešte aj v snoch... v tých snoch môžeme byt spolu no v realite ja neviem... tak moc by som chcela znovu mať pocit, že si iba môj... viem, že tvoje srdce patrí mne... viem, že má miluješ a ty vieš čo cítim ja... ale obaja sa to snažíme potláčať... iba my poznáme pravdu, iba my vieme o našich rozhovoroch... si moje Zlato iba kvôli tebe sa usmievam, iba tvoje slová má zdvihnú z dna, iba tvoj úsmev vyčarí ten môj... keby si vedel ako hrozné moc chcem byt tvoja navždy... keby si to všetko vedel... tak veľmi by som ťa chcela objímať a mať ťa pri sebe ale ono to nejde... Honey ja už nevladzem takto ďalej potrebujem ťa vidieť a cítiť pri sebe... ty mi dávaš nádej... a po tých slovách ktoré si mi povedal za posledné dni som si to uvedomila ešte viac... chýbaš mi... vráť sa prosím 💔😞
Si moje všetko ❤️ Trdielko navždy spolu ❤️
