Je divne že keď sa zamyslím o priateloch nepočítam ich na polovici jednej ruky. No však sú tu ľudia, ktorý sa nejakým spôsobom dostali do to ho života no tu nastáva problém. Poslednou dobou neviem rozoznať kto je pravý a kto nie. Neviem rozoznať nálady a myšlienky ľudí a ešte aj svoje. Je divne že ľudia ako "najmúdrejšie" stvorenie je tsk smutné, prázdne a hlavne falošné. Zakrýva smútok za úsmevom, city za vzhľadom, múdrosť za krásou. Strácam sa v ľuďoch v ktorýchsom sa našla. Strácam ľudí v ktorých som hľadala lásku a oporu. Je divme že odchádzajú, je divne že som ich stratila a že sa v nich strácam. Svet je divny a v desiatkovom dave sa stracam. Ahoj
