Forever I Will Love You [TaeKook]

VIII

Je to už päť dní od toho čo ma chalani vytiahli von. Už päť dní rozmýšľam nad jednou vecou, a to či by som sa mal teda posunúť ďalej. Prestať sa furt ľutovať a začať žiť. A nakoniec som sa rozhodol. Spravím to. Spravím to, pre teba. Chcel som si niečo navariť, lenže by to skončilo zrejme požiarom tak som si len objednal pizzu. Medzi tým som začal upratovať. Netrvalo to dlho, byt je celkom malý. Upratal som všetko, teda až na jednu miestnosť. Malá izba, tvoja izba. Skoro nič tam nebolo. Jedno veľké zrkadlo, malý stolík na ktorom bol notebook a to je všetko. V tejto miestnosti si tancoval. Miloval si tanec. Pre teba táto miestnosť bola svätá. Vždy si chcel aby som tancoval aj ja. Skúšal si ma to učiť, lenže ja som vždy odmietol s tým že neviem tancovať a že sa to ani nenaučím. To nebola pravda. Tancovať som vedel. Ako malí som chodil na tanec, ale nechcel som ti to povedať. Radšej som sa pozeral na teba a tvoje ladné pohyby. Vždy som to na tebe obdivoval. Ako si s ľahkosťou pri každom skoku dopadal na zem. Rozhodol som sa že si zatancujem. Prvý krát po dlhých rokoch. Pre teba. Na tvoju obľúbenú skladbu. Ako išli tóny piesne a ja s nimi, cítil som sa šťastný. Po dlhom čase znova šťastný.

~začínam znova žiť~