~ JIMIN ~
Ráno som sa zobudil na gauči, dôkladne prikrytý dekou a so strapatými vlasmi. Usúdil som, že to bola Jinova práca.
Pomädlil som si oči a prehrabol vlasy. Vždy mi ráno chvíľku trvalo, než som sa dostal do obrazu. Dnes je nedeľa. Takže práca mi znova začína zajtra. Dobre, to je v pohode.
Došuchtal som sa do kúpeľne a spáchal rannú hygienu. Keď som sa vrátil späť do obývačky, bolo už 9 hodín ráno. V žalúdku mi škvrčalo, tak som svojími malými rúčkami vybral nejaký šalát z ladničky a zobral kimchi. Keď som si vyberal sklenený pohár zo skrinky, zadíval som sa na svoje ruky. Položil som pohár na linku a chrbáty dlaní si dal pred tvár. Zamračil som sa.
"Nenávidím vás za to, že ste prestali rásť v mojich 6 rokoch." zavrčal som. Yoongimu by sa určite viac páčili väčšie ruky.
Potriasol som hlavou a napustil pohár čistou vodou.
Keď som práve dojedal svoje jedlo, Jin sa vrútil do kuchyne spolu s Namjoonom za sebou.
"Dobré ráno." poprial mi Joon a ja som mu tiež zabručal odpoveď. Jin si hneď do ruky zobral svoju obľúbenú varešku, podotýkam rúžovú, a začal niečo vyhrabávať z ladničky. Namjoon si sadol za stôl vedľa mňa a láskyplne sa pozeral na svoju druhú polovičku.
"Mohol si počkať na mňa Jiminie, urobil by som ti raňajky." zamračil sa Jin a inak pokračoval v tom.. Hocičom čo robil.
Tanier som odložil do drezu a v rýchlosti svetla som prebehol do obývačky.
"Yah! Jimin, mohol si to dať aspoň do umývačky!"
Skočil som na gauč, rozvalil sa a mal som v pláne zobrať si ovládač. Poobzeral som sa okolo seba, dokonca aj pod seba, či som ho náhodou neprisadol, ale nebol nikde v mojom dosahu. S hrôzou v očiach som sa pozrel na kávový stolík, asi meter a pol od gauču. Vzdychol som si, keď som na ňom uvidel ovládanie od televízoru.
Už som bol tak príjemne uložený, tak som sa snažil preň načiahnuť nohou. Už som ho skoro mal, keď cez chodbu, ktorá oddelovala obývačku a kuchyňu prešiel Yoongi. Vytreštil som oči a stratil rovnováhu. Môj zadok sa stretol s tvrdou podlahou na čo som bolestivo zakňučal. Našťastie nie tak hlasno, aby si to Jin všimol.
Trochu krívajúc som vyšprintoval do kuchyne, kam zamieril aj Gi a velevýznamne sa usmial.
"Dobré ráno!" zapišťal som a mal sto chutí Yoongiho objať, ale podľa jeho výrazu som usúdil, že to nebude práve najlepší nápad.
"Dobré.." odpovedal jeho ranným chraplavým hlasom, ktorý by ma vedel položiť do kolien. Ako veľmi by som ho chcel počuť vzdychať moje meno práve takýmto hlasom~..
Keď to ale povedal nedíval sa na mňa, ale na Jina. Vyšpúlil som spodnú peru a kusol si do nej.
Hneď vzápätí som sa znova usmial a z kuchynskej linky zobral tanier s raňajkami, ktoré som hneď ráno prichystal pre Yoongiho spolu s tými mojimi. Usmial som sa najkrajšie, ako som vedel a podal mu tanier.
"Prosím, ber. Prichystal som ich pre te-"
Tanier mi bol doslova vykopnutý z rúk a mal som pred sebou len tvár Yoongiho. Veľmi nahnevaného Yoongiho.
"Koľkokrát som ti hovoril, aby si pre mňa nič nerobil!" zakričal na mňa z plného hrdla. Jeho krásny ranný hlas už dočista ustúpil a bol tu ten horší s ktorým som sa potýkal často a nerád.
Jin s Joonom sa na celú scénku dívali, až to Jin nevydržal a zakročil.
"Yoongi-ah, počúvaj. Nemusíš hneď-"
"Teba sa to netýka, Jin." zavrčal naňho pričom sa Namjoon naježil a už si išiel Jina obhájiť, ale ten ho radšej umlčal prísnym pohľadom.
Yoongi svoju pozornosť otočil rýchlo na mňa, so založenými rukami a červenou tvárou od hnevu. Čudoval so sa, že mi ešte nestrelil facku.
Nasucho som prehltol formujúcu sa guču v hrdle a donútil sa slabo usmiať.
"Nič, opakujem nič pre mňa nerob a nič po mne nechci. Už dosť, že ťa trpím v izbe. Daj si pohov, kurvička." vyprskol, otočil sa na päte a odpochodoval späť do izby.
•••
~ JIN ~
Po celom dni, kedy sme sa s Namjoonom len poflakovali, túlili sa k sebe na gauči alebo pozerali telku som si chcel konečne ľahnúť do postele, ale uvedomil som si, že je tam stále Jimin.
Odkedy naňho Yoongi ráno nakričal, bol ako bez duše. Poobede si ľahol do mojej a Joonieho izby a odvtedy tam leží. Vzdychol som si a postavil sa z gauču. Namjoon sa na mňa unavene pozrel a pamädlil si oči hneď po tom, čo si zívol.
"Prepáč zlato, zobudil som ťa?" v telke ešte stále bežalo nejaké anime, vždy to Joona uspí. Namjoon sa zmätene poobzeral okolo seba a keďže som stál len niekoľko centimetrov od neho, pohladil ma po chrbte.
"To je jedno~." zapriadol, div som sa neroztopil.
"Kam ideš?" spýtal sa, keď som sa od neho odďaloval.
"Idem si pohovoriť s Jiminom" odpovedal som a vtiskol mu jemnú pusu do vlasov. Potom som mu povedal, aby ešte spal a už uháňal na poschodie za Jiminom.
Opatrne som zaklopal na dvere a čakal, kým sa niekto ozve z vnútra. Keď sa neozýval, proste som vstúpil. Jimin ležal na manželskej posteli schúlený do klbka, ale vedel som, že nespí. Opatrne som si sadol na kraj postele a smutne sa naňho pozrel.
Jimin nevyšiel z izby už niekoľko hodín, možno by neprišiel ani na večeru. Yoongi tiež nevytiahol nos z vlastnej izby a prišiel si len pre obed, zobral si ho späť a už ho nebolo.
"Jimin, musíme sa porozprávať."
Jimin sa po chvílke otočil tak, aby sa na mňa mohol pozrieť a hneď som zbadal, že plakal. Snažil sa zakryť si usušené slzy a spýtavo sa na mňa pozrel.
"Pohovoriť si o tebe a Yoongim."
