JIMIN's POV
V noci som cítil, ako ma niečo príjemne hreje. Niečo, čo je pritisnuté na mojom chrbte a má to chápadlá okolo môjho pásu. Prebehli mnou zimomriavky a ešte chvíľu som premýšľal nad tým, čo to sakra leží vedľa mňa a dýcha mi na krk.
Pomaly som sa otočil, aby som tú príšeru nezobudil a nenarušil tak spánok tomu stvoreniu. Skoro som si vydýchol úľavou, keď som zistil, že je to len Yoongi.
Takže žiadna príšera Jimin. Aj keď, Yoongi by sa jednou mohol nazývať. Keď sa ráno zobudí je ako-
YOONGI JE U MŇA V POSTELI?!
Alebo ja som skôr u Yoongiho v posteli..
Môj mozog nachvíľu zamrzol. Snažil som sa spracovať to, čo sa práve deje a prečo sa to deje a čo mám asi urobiť.
Čo by si chcel robiť Jimin, proste lež.
Tak som teda ležal, ako rovné prkno na svojom boku a Yoongiho sa snažil čo najmenej dotýkať. Keby som ho zobudil, tak už ma naozaj zmetie z povrchu zemského. Snažil som sa zložiť jeho ruky z môjho pásu, ale vždy, keď som mu ruku odsunul, pritlačil sa ku mne ešte viac.
Pomrvil sa a na krku som ucítil nielen jeho dych, ale aj jeho pery. Pritlačil sa ku mne tak blízko, že sa jejo pery dotýkali môjho krku?! Muselo sa mi snívať. Čo si snáď nevšimol, že tu som, keď si sem ľahol? To je jediné logické vysvetlenie na aké som mohol v tejto chvíli prísť.
Otočil som sa, aby som sa mu mohol pozrieť do tváre, pričom som sa mu skoro obtrel nosom o bradu. Usmial som sa a štípol Yoongiho do líca.
"Hyung~" zapriadol som.
Yoongi pokrčil nos a niečo zamumlal, ale nezobudil sa. Skúsil som to ešte raz, ale len si ma pritiahol bližšie a niečo si šomral. Nerozumel som mu, vlastne ani neviem, či bol celkom hore a sám vedel, čo hovorí.
"Hyuung~" zašomral som ešte raz.
"Povedal som, že ak nesklapneš tak to oľutuješ." zašepkal Yoongi prísnym a nahnevaným hlasom, ktorý mi rozohrial srdce. Aww. Môže byť naozaj taký sladký?
"Ale hyung-"
"Buď ticho Jimin. Spi." čakal som, že sa aspoň odtiahne, ale on zostal ležať presne tak, ako predtým. Zachvíľu som ho počul ticho dýchať. Vážne? Ako môže tak rýchlo zaspať? Usmial som sa a pritisol si ho bližšie. S úsmevom na tvári som zaspal.
YOONGI's POV
Pomrvil som sa v posteli a snažil sa nahmatať Jimina. V noci z neho vyžarovalo príjemné teplo, na ktoré by som si určite mohol rýchlo zvyknúť a aj keď som si to najskôr nechcel priznať, páčilo sa mi to.
Otvoril som oči a zistil, že už nie je vedľa mňa, ale stále tu po ňom ostalo trochu tepla a jeho jemná vôňa. Musel odísť len pred pár minútamy. Znova som zavrel oči a chystal som sa ešte chvíľu si pospať, ale začal mi zvoniť budík. Lepšie povedané Jiminov budík. Ja žiadny nemám. Je to nástroj diabla.
Lenivo som sa zodvihol a zobral spomínaný plastový budík z nočného stolíku vedľa Jiminovej postele. Otvoril som okno a pozrel sa na červený budík.
"Potom zavolaj, aké je vonku počasie."
Vyšmaril som budík von oknom, ktoré som hneď potom zatvoril.
Dvere do izby sa otvorili a dnu vošiel Jimin s rannými strapatými vlasmi a táckou s raňajkami.
"Oh, hyung. Už si hore!" zvolal nadšene Jimin s veľkým úsmevom pričom sa mu stratili jeho malé oči.
Prikývol som na súhlas, moc ospalý na odpoveď.
"Yoongi-ah, pripravil som ti raňajky." poznamenal už očividný fakt a položil tácku s tanierom na môj pracovný stôl, opatrne, aby mi náhodou neťukol do rozrobenej práce. Už som otváral ústa, že mu na to niečo poviem, ale stihol to skôr.
"Predtým než odmietneš, aspoň sa pozri, čo som ti pripravil." povedal už trochu smutnejším tónom. Nedalo mi to a nazrel som na tanier. Boli tam len hrianky s maslom a pohár vody, ale očividne to Jimina potešilo viac, než by malo.
"Chcel som ti priniesť raňajky do postele, ale keď už si hore, môžme ich zjesť v kuchyni." zasmial sa a tácku zobral znova do rúk. "T-teda, ak chceš." dodal nesmelo.
"Dobre." povedal som ticho a otvoril mu dvere, aby ľahšie prešiel. Začervenal sa a odvrátil odomňa zrak. Pokrútil som hlavou a kusol si do spodnej pery.
"Poď hyung~" zavolal Jimin z kuchyne, zatiaľ čo ja som bol ešte len v chodbe.
Ako môže byť to decko také rýchle?
