Celý vesmír

ČAS VIE BYŤ KONEČNÝ

Niektoré dni sú dlhé a nudné, no keď skončia, zdá sa, že trvali len okamih. Ako keď sedím na najotravnejšej hodine akú máme a pozerám na hodiny, ktoré sa, zdá sa, každým rokom, ktorý tu trávim spomaľujú ešte viac. No keď večer ležím v posteli, nezdá sa mi, že by čas plynul tak pomaly a celé to utrpenie a ťažoba akoby boli len mojim výmyslom. Občas sa mi stáva, že si myslím, že preháňam. No vždy sa mi to stáva práve vtedy, keď už sa tá situácia neodohráva. Spomeniem si, ako som sedela a strašne preháňala, ako som fňukala že táto hodina je nekonečná a pritom bola rovnako dlhá ako býva vždy a dokonca možno skončila o pár minút skôr. Niekedy sa mi stáva, že si myslím, že preháňam. Ako vtedy, keď som si popálila predlaktie zápalkou.

-------

Po dlhom dni v škole sa konečne dostávala domov. Ešte som však nebola vo svojej izbe na druhom poschodí, ešte stále som sedela v autobuse vedľa mojej najlepšej kamarátky, ktorá so mnou chodila do školy. Je to milé dievča. Až na to, že vtedy pila veľa vody. Pripadala som si pri nej, akoby som za celý mesiac nevypila ani toľko, čo ona za jeden deň. 

Alebo to možno nebolo tak.

„Teším sa na obed, mala mi sľúbila, že dnes budú palacinky," povedala to presne takto: „mama mi sľúbila, že na obed budeme mať palacinky". Povedala som jej, že jej závidím, myslím. Nepamätám si presne, ako sa to všetko odohrávalo. Sú to spomienky z detstva. Nie ale z obdobia, kedy som bola malá, ale z obdobia, kedy som bola v puberte.

Cesta autobusom trvala vždy nekonečne dlho, tak dlho, že by sa za ten čas mohol pokojne skončiť celý vesmír. Našťastie sme vystupovali na rovnakej zastávke, takže ten čas sa skrátil vždy spolu s tým, ako veľmi dôležitý rozhovor sme viedli.

Nepamätám si, že by sme sa niekedy rozprávali o chlapcoch alebo ľúbostných vzťahoch, ako je už zvykom v tomto veku. No možno som na to zabudla, lebo to nebolo dôležité. Občas sa mi stane, že zabudnem na niektoré veci. Niektoré veci si nezaslúžia, aby zostali v pamäti.

V ten deň som celý deň nič nepila. Bola som smädná a bolela ma hlava. Pamätám si to, lebo to je podstatné. Pamätám si aj to, že mi to nevadilo. Nebolo to nič nové a dokonca sa mi zdá, že v tom období som si pripadala divne, keď som náhodou nebola smädná alebo ma nebolela hlava. Ale cestou domov som bola smädná. Dokonca ma aj bolela hlava.

V autobusoch mi občas bývalo zle. Teraz je to už lepšie, lebo už ma nebolieva hlava a nebývam tak často smädná. Možno to je tým, že pijem veľa vody, tak veľa, že by sa v nej mohol utopiť celý vesmír. Vtedy som ale nepila toľko vody. Preto ma bolela hlava a bola som stále smädná. Pamätáte si, ako som hovorila o tom, že som nemala problém s prímom potravy? Ja áno, aj keď to nebolo podstatné. Nikdy som totiž nemala problém s prímom potravy. Mala som problém s prímom tekutín. Má to nejaký konkrétny názov? Neviem, mohla by som to skúsiť vyhľadať, no teraz na to nemám náladu, lebo z polovice neexistujem, ale zapamätám si, že som chcela a neskôr sa na to pozriem a napíšem vám to sem. Ale toto si tiež nezapamätám.