Po zabočení za roh som spomalila a zadýchaná som so sadla na špinavé schody domu 43. Zhlboka som dýchala a rozmýšlala, či si do práce nevezmem taxi. Zrazu som spoza dverí domu 43 počula štekať psa. Poriadne som sa zľakla a vyskočila zo schodou. Zobrala som si kabelku a zbytok kľukatej asfaltovej cesty som išla pešo so slúchatkami v ušiach a pusteným Edom. Po nie najkratšej ceste som sa dostala pred šesť poschodovú budovu, kde som pracovala. Vlastne, táto budova má sedem poschodí nad zemou, ale jedno je prízemie a z neho sa ide ešte poschodie pod zem a tam je sklad, lenže to je tajné a povolený vstup majú len ľudia s takou vysokou bezpečnostnou previerkou, že som tam v živote nebola. Kým som rozmýšlala, nohy ma preniesli k výťahu a spolu s niakym černochom som sa vyviezla na tretie poschodie. Ja som vystúpila, no on tak ostal a keďže som ho tam ešte nikdy nevidela, myslím, že išiel na piate poschodie do poradní. Dvere výťahu sa zavreli a ja už som kráčala po dlhej rovnej chodbe. Zabočila som doprava okolo tabuľky privŕtanej k stene s nápisok kancelárie a vošla som do druhých dverí. Prešla som cez malú, ale útulnú miestnosť asistentky a všimla si, že Monica ešte v práci nieje. Vošla som do mojej sklom oddelenej kancelárie a hneď naľavo od dverí som si zobrala poštu a hodila ju na drevený pracovný stôl. Sadla som si chrbtom k obrovskému oknu a začala otvárať poštu. Mala som asistentku, ale otváranie pošty ma bavilo. V kancelárií bolo ticho, tak som si začala pospevovať. I remember when, I remember , I remember when I lose my mind... Po niakom čase sa ku mne do kancelárie dovolila Monica s kávou v ruke a popriatim dobrého rána. Uchlipla som si z kávy a vysvetlila jej, komu má zavolať, čo má vybaviť a že má mojim kvetom vymeniť vodu. S od kávy popáleným jazykom som sa postavila a pobrala ku komode napravo odomňa. Vybrala som si z mini-chladničky studenú minerálku a schladila si jazyk. Vrátila som sa k stolu a s domienkou, že Monica už odišla som si začala znova spievať.Oh come on! Who do you, who do you, who do you, who do you think you are?... "Ja som ti hovorila, nech ideš do niakej súťaže." povedala Monica a práve vylievala obsah vázy so umyvadla. "A ja som ti zase povedala, že na to nemám." povedala som, no ani som sa na ňu nepozrela. Očami som študovala list od niakej agentúry, ktorá chcela spoluprácu. "Ale ja myslím, že by si to mala skúsiť! Teraz je tá súťaž Talent's child." už ma naštvala, tak som hodila list na stôl a pozrela sa na ňu. "Už ma neštvy Mon! Koniec, bodka!" "Sľúb mi, že to aspoň skúsiš." pozrela sa na mňa, keď okolo môjho stola niesla vázu s vymenenou vodou. "Ja neviem." ďalej som študovala list. Monica uložila kvety do vody a postavila mi ich na stôl. Rukami sa zaprela do môjho stola a vážnym tónom povedala: "Ak sa tam neprihkásiš ty, prihlásim ťa tam ja." "Ty sa mi vyhrážaš?" "Áno." povedala a odišla von z kancelárie vybavovať telefonáty.
