Otvorila som si notebook a odpísala firme Cry & Pray na list, ktorý mi prišieľ. Súhlasila som s novými klientmi a za týždeň sa to začne. Oprela som sa a dívala sa na Monicu. Možno mala pravdu. Otvorila som prehliadač a našla stránku tej súťaže Talent's child. Vyzeralo to lákavo, ale je oveľa viac ľudí s väčším talentom, ako mám ja. Klikla som na ikonku s názvom výhra a celkom ma to prekvapilo. Pol milióna dolárou by nebolo na zahodenie. Ale neverím si. Otvorila som si prihlasovací formulár a začala ho vypisovať. Meno, priezvisko, vek, mesto,... Formulár aom nakoniec vytlačila. "Ja som vedela, že to pôjde podobrom." počula som Monicu a úplne mnou myklo. "Ja to nepošlem." povedala som jej a formulár dala do vrchného šuflíka. "Fajn!" povedala urazeným tónom. "Čaká ťa klientka. Pani Norrisová." oznámila mi a odišla. Formulár som nechala v šuflíku a vyšla z kancelárie. Vyviezla som sa na piate poschodie a zvolila dvere s číslom 322. Vnútri už sedela pani Norrisová a tak sa začala hodina terapie. Celý čas mi hovorila o tom, ako ju deti neposlúchajú a manžel na ňu kašle. Hodina sa skončila a ja som bola rada. Vrátila som sa späť do kancelárie a napísala na papierik Monice, aby mi kúpila bagetu na obed a nový balík vreckoviek do mojej terapeutickej miestnosti. Odložila som jej papierik na stôl, keďže tam nebola a pustila som sa do papierovačiek ohľadne zdravodného stavu jedného klienta. Monica sa po chvíli vrátila, prečítala si lístok a znova bez slova odišla. Práve, keď som odosielala správu o pacientovi, Monica mi položila bagetu na stôl a bez slova sa pustila do telefonátov. Oprela som sa a rozbalila si bagetu. Všimla som si, že stredný šuflík som mala zle zatvorený, tak som ho nohou dotlačila. Vtedy som si všimla, že aj vrchný je pootvorený, no ten som otvorila úplne. Prihlasovací formulár tam nebol. "Sakra."
