Dračie tajomstvá

7. Kapitola

Ako sme išli cestou a hľadali vhodné miesto kde by sme sa utáborili, našli sme malú chatu. Bola zaprášená a obrastená rastlinami. Nevedeli sme ako sa tam objavila, no po dnešnom dni som verila všetkému. Vyzerala neobývane, a tak sme sa rozhodli, že dnešnú noc strávime tam.

Keď sme boli tesne pri domčeku, videli sme na ňom driapance od veľkých pazúrov. Vedela som od čoho to asi bolo, no nechcela som na to myslieť. 

Pomaly som otvorila dvere. Na počudovanie, vnútri to vyzeralo omnoho lepšie ako vonku. Nebolo to síce dokonalé ale mohli sme byť radi, že sme našli niečo, kde prespíme. Keď sme sa vnútri prechádzali, videli sme rôzne nádoby a v nich čosi bolo. Nevedeli sme presne určiť čo, ale vyzeralo to zaujímavo. "Čo myslíš?" opýtala sa ma Genesis. "Myslím, že túto noc tu vydržíme. Snáď tu nebudeme dlho. Zajtra pôjdeme preskúmať okolie a zistiť, čo sa tu všetko nachádza," povedala som a po dopovedaní som videla ako prikývla. 

Chvíľu sme sa tu ešte prechádzali, no po chvíli sme si išli ľahnúť. Sheratan sa uložil pri našich nohách a tiež išiel spať. 

***

Keď bolo ráno, nečakali sme ani chvíľu, zobrali sme veci a už sme išli preskúmavať. Veľmi sme sa tešili, no zároveň sme mali obavy, lebo sme nevedeli, čo tam všetko nájdeme. Čo sme však vedeli, žije tu blízko nás drak, a preto by sme mali byť opatrné. Nevedeli sme aký bude, no zatiaľ nás nevidel a toho sme museli využiť. Teda, aspoň sme dúfali, že nás nevidel. 

Na cestu sme sa vybrali z druhej strany, čiže sme sa vzďaľovali od jazera. Nechceli sme sa vracať na to isté miesto. Genesis zakreslujúc mapu a ja čítajúc záhadnú knihu sme aj so Sheratam išli ďalej. Keď som sa na neho pozrela, pripadal mi, že je väčší. Pocitovo bol aj ťažší. Nevedela som či je to naozaj tým, že rastie alebo tým, že ho stále nesiem a asi ma to viac unavuje. 

Netrvalo dlho a les začal byť redší, čo nám naznačovalo, že bude končiť. Konečne uvidíme aj niečo iné ako stromy. Boli sme plné očakávanie.

Po chvíli sme však počuli ten strašný rev ako pri jazere. "Počula si to?" neváhala som ani chvíľu a opýtala som sa Genesis. "Áno. A pozri," ukázala na Sheratana, "aj s ním to niečo robí." Pozrela som sa na dráčka a videla som ako spozornel a už rozťahoval krídla. Vedela som, že to neveští nič dobré. Pokiaľ som však stihla niečo spravil, odrazil sa od môjho ramena a letel priamo za revom. "To to nie je dobré," povedala som a rozbehla som sa za ním. 

Genesis utekajúc za mnou sme nemali šancu ho dobehnúť. Bol taký rýchli, že sme ho niekedy nevedeli nájsť. 

Už sme boli na konci lesa a to čo sme videla nás prekvapilo. Pred sebou sme uvideli niekoľko drakov. Malých aj veľkých. Rôzne druhy a v diaľke akési hniezdo. Ak by si nás čo i len jeden drak všimol, bolo by po nás. Preto sme sa snažili pomaly vycúvať. To sa nám však nepodarilo, keďže som stúpila na konár, ktorý sa zlomil. Pochopiteľne si nás vtedy draci všimli. Nevedeli sme čo máme robiť. Chytila nás panika a jedine na čo sme sa zmohli bolo nehybne stáť. 

Draci na nás pozerali a my zasa na nich. Po chvíli sa k nám vybrala jedna dračica. Čítala som rozdieli medzi drakom a dračicou, čiže som to vedela ľahko rozoznať. Dračica nevyzerala naštvane a zatiaľ na nás neútočila. "Čo budeme robiť Sierra?" opýtala sa ma, no ja som jej neodpovedala. Pozerala som sa na dračicu a ona pravdepodobne na mňa. V tej chvíli som zabudla na všetok strach a paniku, ktorú som mala. Dračica vyzerala priateľsky, no stále som mala určitý rešpekt, keďže som ju vôbec nepoznala. "Ahoj," povedala som jej i keď som vedela, že mi neodpovie. Je to predsa zviera, ktoré nevie rozprávať. "Volám sa Sierra. Neprišla som ti ublížiť. Vlastne, ani by som toho nebola schopná keďže si omnoho vyššia a silnejšia odo mňa. Taktiež absolútne nechápem čo tu vlastne robím. Ani neviem kde to som." Dračica trošku sklonila hlavu aby mi bola bližšie. "Viem kto si Sierra..."