Dračie tajomstvá

6. Kapitola

Krajinka v ktorej sme sa ocitli vyzerala naozaj čarovne. Stále som tomu neverila a len sa čudovala, ako je to možné. 

S Genesis sme sa po chvíli postavili, do rúk som si zobrala Sheratana a povedala: "Kde to sme?" "Neviem ale vyzerá to tu nádherne. Poď, pôjdeme to tu preskúmať." Keďže ma zaujímalo kde to sme a čo tu môžeme očakávať, nebola som proti a s úsmevom som išla vedľa svojej kamarátky. Malého dráčika som si položila na rameno, aby som ho nemusela stále držať v rukách. Čo ma prekvapilo bolo to, že zatiaľ ešte neodletel a bol poslušný. Nevedela som čoho je schopný alebo čo dokáže, no určite som na to bola zvedavá.

Po chvíli cesty sme sa dostali na lúku plnú prekrásnych a zaujímavých kvetov. Nikdy som také nevidela. Bolo tu plno červených kvetov, ktoré mali na okrajoch lupienkov maličké ostne, modré kvety ktorých stonka sa zvláštne obmotávala okolo iných stebiel trávy a kvet vo farbách lávy ktorý pri pohľade vyzeral ako horiaci kvet a mnoho ďalších zaujímavých a zvláštnych kvetov. 

Keď som sa pozrela na Genesis, mala v tvári ten svoj úsmev. Vedela som, že to neveští nič dobré, a tak som sa jej opýtala: "Čo máš tentokrát v pláne?" 

"Prečo by som mala mať niečo v pláne? Ale tak keď už sa pýtaš, vidíš tam vzadu to jazero? Je ho síce ťažko vidieť ale čo keby sme sa tam išli pozrieť?" 

Nemala som s tým problém, no vedela som, že to bude niečo viac a nešlo jej len o to jazero. Prikývla som a Genesis sa zrazu rozbehla. Tušila som to. Nechcela som ju nechať len tak vyhrať, a tak som pobehla za ňou.

Keď sme dobehli až k jazeru, boli sme strašne vyčerpané a udychčané. Voda vyzerala naozaj super. Čistá, lesklá voda, ktorá svojim vlnením priťahuje všetko naokolo. 

"Čo keby sme sa išli okúpať?" navrhla som. "Jasné, to je dobrý nápad," odpovedala. Bolo nám jedno, že nemáme plavky. V oblečení sme sa rozbehli do vody. Ani som si nevšimla, kedy Sheratan odletel z môjho ramena a pil vodu na kraji jazera. Keď sme si ho neskôr všimli, ošpliechali sme ho trošku vodou čím sme si zaslúžili menší sykot a malý ohníček smerujúci k nám. Bol zatiaľ ešte maličký, čiže chrlenie mu zatiaľ moc nešlo, a tak sme si s tým nerobili starosti. Pochopili sme, že vodu asi nebude mať moc v láske, a tak sme sa otočili a plávali ďalej.

Po chvíli som počula akýsi silnejší rev. Do cela ma to vystrašilo, a tak som povedala: "Poďme rýchlo z vody. Tam k tým stromom. Nevieme čo tu môže byť a pokiaľ to nezistíme, mali by sme byť opatrné." Genesis na moje slová prikývla a už sme sa hnali z vody. Pri úteku som schmatla dráčika a bežali sme ku stromom, kde sme sa skrčili a schovávali sa. 

Netrvalo dlho a na oblohe sme videli letieť niečo naozaj veľké. Došlo nám, že to bude asi drak. Potichu sme sa krčili a dúfali, aby u nás niekde v blízkosti nepristál.

Keď konečne odletel, otočila som sa na Genesis a stále tichým hlasom hovorila: "Čo budeme robiť? Neviem ako sa dostaneme domov. A pokiaľ to nezistíme, mali by sme nájsť niečo, kde prespíme a zároveň by nás to malo aspoň trošku ochrániť pred drakmi. Videla si ho. Určite ich tu bude viac a ja naozaj ešte zomrieť nechcem." "Áno, máš pravdu ale kde. Nepoznáme to tu. Nebude v ten knihe niečo napísané? Nejaká mapa alebo niečo?" Zložila som z chrbta svoj batoh, kde som mala nejakú deku, fľašku s vodou, tyčinky a knihu. Prekvapilo ma to, lebo som si žiadne veci nezobrala. Genesis mala to isté. Nevedela som, ako sa to k nám dostalo, no bola som rada. 

Rýchlo som začala listovať v knihe, no nič som nenašla. "Kde by bolo najlepšie postaviť si menší úkryt?" "Hm, asi niekde v lese? Nie moc hlboko v lese, pretože tam môžu byť rôzne potvory ale asi tam niekde. Keď bude pršať, moc nezmokneme, keďže nás budu chrániť stromy a budeme mať po ruke aj drevo s ktorého si môžeme spraviť prístrešok," povedala Genesis. Ona sa v takýchto veciach do cela vyznala. Aj keď boli rôzne riziká, bolo to to najlepšie, čo nás napadlo. 

Pozreli sme sa, či je na okolo všetko v poriadku, a keď sme nič nevideli a ani nepočuli, postavili sme sa a išli. "Počuj, čo keby sme si kreslili nejakú mapu? Aby sme vedeli kde čo zhruba je a neblúdili tu." Genesis sa na mňa usmiala a už si z batohu vyberala nejaký blok a ceruzku a ako sme išli, tak kreslila...