She had a million reasons to cry, but she kept smiling

Nový člen rodiny

,,Neil!" unavene rozlepím oči a pozriem sa na Pipi, ktorá mi skáče po posteli a vykrikuje moje meno.

,,Môžeš mi vysvetliť prečo nespíš? Vstávame až za pol hodiny," unavene sa prehodím na druhú stranu.

,,Lebo sa chcem s tebou rozprávať," sadne mi na nohy a ja som nútený znova otvoriť oči.

,,Nepočká to pol hodiny?" vzdychnem a zúfalo sa na Pipi pozriem.

,,Nie, čakala som na to, kým si bol zaviesť Clay," nahodí neodbytný pohľad.

,,Ty si nespala?" zvraštím obočie a na lakťoch sa na posteli posuniem vyšie aby som si mohol sadnúť.

,,Nie, iba som to hrala, ale potom som zaspala naozaj," vyzerala, akoby naozaj spala, asi ju prihlásim na herectvo.

,,No ale to ma veľmi zaujíma, že prečo," prekrížim si ruky na hrudi.

,,No lebo chcem, aby ste boli frajeri, aby k nám chodila Clay stále," nadšene skríkne.

,,To preto si nás včera neotravovala a nechala robiť projekt," prehovorím na čo Pipi iba hrdo kývne hlavou na znak súhlasu.

,,Keď si ju bol odviesť tak už ste frajeri však?" zaiskrí sa jej v očiach a nadšene začne tlieskať.

,,Pozri Pipi. Ja a Clay sme spolužiaci, nič viac. Včera tu bola len kvôli projektu," snažím sa jej to vysvetliť.

,,Clay povedala, že ste kamaráti," nahnevane na mňa zazrie.

,,Dobre, tak sme kamaráti ale nič viac dobre?" zdvihnem obočie, Pipi sa zamyslí zrazu sa jej na tvári objaví obrovský úsmev.

,,Dobre," povie takým tým hlasom, že mi je jasné, že niečo vymyslela.

,,Patricia Johnsnová! Ihneď si vyhoď z hlavy to, čo ťa práve napadlo," ukážem na ňu prstom. Prekvapene vystreští oči.

,,Čo? Ja? Mňa nič nenapadlo," znova sa snaží zakryť klamstvo.

,,Pipi, ak mi klameš, schytá to tvoj obľúbený zajac," viem, že vyhrážka o plyšovom zajacovi vždy zaberie.

,,Dobre," nahnevane si prekríži ruky na hrudi a odpochoduje mi z izby. Niekedy ma napadá otázka, čo s tým dievčaťom budem robiť, keď bude v puberte. Vtedy asi plyšový zajac nezaberie.

***

Dostať Pipi do škôlky bolo ťažšie ako by sa zdalo. Celú cestu sedela ofučaná v aute a odmietla sa so mnou rozprávať. No to si len tak nevyžehlím.

Vystúpim z auta pred školou a moju pozornosť zaujme obrovský plyšový zajac sivej farby, ktorý vyzerá akoby sa vznášal, keďže je taký veľký, že zakrýva celé telo človeka, ktorý ho nesie.

Sledujem akým zaujímavým spôsobom sa Clay presúva. Samozrejme to musí byť Clay. Kto iný by do školy trepal asi dvojmetrového zajaca. Veď viete verejný trapas a tak.

Zajaca odsunie pozrie sa či môže kráčať ďalej a potom prejde pár krokov. Vyzerá to naozaj komicky. Viem, že by som jej mal pomôcť, ale som fascinovaný pohľadom na ňu a k tomu ma zamestnáva smiech.

Všimnem si schody, ktorými bude musieť prejsť, takže radšej sa pohnem smerom k nej. Nechcem predsa aby sa zabila.

,,Už som skoro pri nej keď zistím, že zabudla pozrieť na zem a nevšimla si schody. Rýchlo zbehnem schody a v poslednej chvíli začujem jej výkrik a zachytím ju, pred tým, ako letí na zem.

,,Kto tu dal tie schody!" nahnevane sa pokúsi kopnúť do schodov, ale keďže stojím pred ňou trafí moju nohu.

,,Au!" chytím sa kosti podkolenia a zohnem sa v páse. Silno mi tam vystreľuje bolesť.

,,Sakra, prepáč," začne sa mi ospravedlňovať a natočí sa tak aby cez zajaca na mňa videla.

,,V pohode beriem to ako ďakujem," myknem plecom a vystriem sa.

,,Ja som fakt nechcela. To tie schody. Oni za všetko môžu!" tvári sa nevinne ako dnes ráno Pipi.

,,Áno, určite," zasmejem sa a zajaca jej vezmem z rúk.

,,Bolo na čase," vydýchne a vyberie sa po schodoch hore. Ale pomaly, aby mi hovorila, či môžem ísť.

,,Tak musím uznať, že Pipi bude nadšená, ale som zvedavý, ako to dostaneme na tretie poschodie v bytovke kde nejde výťah," prehovorím a spolu s novým členom rodiny kráčam k autu.

,,To zvládneme," s úsmevom chytí kľučku auta, ktoré je zamknuté.

,,V pravom vrecku," prehovorím.

,,V bunde?" s nádejou v hlase sa opýta.

,,V nohaviciach," uchechtnem sa. No čo, predsa som len chlap a predstava, že sa mi bude pekné dievča hrabať vo vrecku.

,,Uh," nervózne sa usmeje a ja si všimnem jemnú červeň v jej lícach. Ale čo? Žeby som dostal Clay do rozpakov? Nemožné.

***

Škola prebehne celkom rýchlo a mne až teraz dôjde, že ja som vlastne Clay pozval dnes dobrovoľne k nám. Ale to predsa nič neznamená. Len jej ide odniesť toho zajaca, ktorého sa pravdepodobne chce zbaviť.

,,Urobíme to takto. Zavezieš ma aj so zajacom k vám a ty zatiaľ zbehneš po Pipi čo povieš? Bude to prekvapko!" usmeje sa jej typickým úsmevom. Ako to, že nemá nikdy svalovicu na lícnych svaloch? Mne stačí jedna rodinná oslava, kde som nútený sa na každého usmievať, aby som nemusel znášať súcitné pohľady a vety typu: ,,Neboj to prejde", ,,Tvoja matka bola skvelá",,Neboj stále na teba dáva pozor," a tak ďalej. Naozaj som to neznášal. Boli to jej sestry, chápal som, že aj im chýba, ale mňa to viac deptalo ako mi to pomáhalo.

***

Názor?