,,Dobré ránko," pohladila ma Amy po čele. Som za ňu strašne rád. Po smrti matky bola jediná, kto o nás bojoval. Vláčila sa po súdoch naozaj dlhú dobu, aby nás dostala do opatery.
,,Musím ísť na služubku, za týždeň som späť," smutne sa na mňa usmeje a pobozká ma na čelo.
,,Daj pozor na sestričku," ešte raz ma pohladila a postavila sa na odchod. Amy pracuje vo veľkej firme. A k tomu patria aj služobné cesty.
,,Moja sestra, moja zodpovednosť," usmejem sa na ňu.
,,Má šťastie, že ťa má," usmeje sa a zmizne za dverami. Presne si pamätám na deň, keď mi to mama povedala.
...flashback...
,,Neil, mama chce s tebou o samote hovoriť," z izby víde Amy so zaslzeními očami. Ani neviem ako dlho tu zas sedím, ale keby niekto zrátal koľko hodín som za tieto dva roky bol v nemocnici bolo by to horibilné číslo.
,,Mami?" opatrne vkročím do nemocničnej izby. V miestnosti sa nachádza asi päť postelí, z toho sú tri prázdne. Na jednej leží starší muž a na tej druhej žena, ktorá ma porodila a starala sa o mňa od narodenia. No už dávno to nie je žena akú som poznal, usmievavá, krásna a hlavne zdravá.
Je kompletne pripojená na prístroje. Zpod periny jej vytŕčajú všetky kosti, na jej tvári je usadený zničený výraz, ktorému dopomáhajú obrovské kruhy pod očami a bledá tvár.
,,Zlatko," mama sa pokúsi posadiť a jemne sa na mňa usmeje.
,,Mami," zlomí sa mi hlas a moje už poriadne spuchnuté oči vyronia ďalšie slzy. Vždy som sa pri nej snažil byť silný a pozitívny, hlavne kvôli Pipi, ale už nevládzem. Nie po tom, čo dnes hovoril doktor Amy.
,,Vieš, ako som ti raz hovorila, že budem cítiť, keď príde koniec?" v maminich očiach sa zalesknú slzy.
,,Nemôžeš ma tu nechať samého, a čo Pipi?" vedel som, že táto chvíľa príde, ale nie že až tak skoro.
,,Nikdy vás tu nenechám samích, nezabúdaj, že aj keď tu nebudem, stále budem s tebou tu," ruku mi natiahne k hrudi a dotkne sa miesta kde sa nachádza srdce.
,,Pipi je skvelé a múdre dievča, zvládneš to a Amy ti pomôže. Si veľmi silný chlapec, keď budeš chcieť, dosiahneš aj nedosiahnuteľné," mama mi rukou zotrie slzy a jemne ma pohladí po líci.
,,Budeš mi veľmi chýbať," jemne ju objímem, aby som nepoškodil nejaký z prístrojov.
,,Veľmi vás oboch ľúbim. Nikdy nezabudni, tvoja sestra, tvoja zodpovednosť."
***
Záporne zatrasiem hlavou a ľahnem si späť do postele. Nerád spomínam na ten deň. Boll to deň, kedy som naposledy videl mamu. V noci o druhej doktorom vypadla a nepodarilo sa im ju dostať späť.
Pevne verím, že už sa má dobre. Pretože tie bolesti, ktoré musela zažívať boli strašné. Niekedy pohľad na ňu bolel viac, ako jej strata.
Môj telefón vydá zvuk oznamujúci novú notifikáciu, natiahnem sa po ňom a keď ho odomkem všimnem si nové upozornenie z facebooku.
Používateľ Clay Monroová vám poslal žiadosť o priateľsto
Musím sa zasmiať. To dievča si nedá pokoj. Upozornenie som odignoroval a rozhodol som sa ísť zobudiť Pipi. Celým menom sa volá Patricia, ale mama ju vždy volala Pipi a tak jej to nejak prischlo.
***
Do školy som prišiel výnimočne na čas, keďže mi Amy nechala doma auto.
,,Ahoj," so žiarivým úsmevom sa mi pozdravý Clay.
,,Ešte ťa to neprešlo?" so zdvihnutým obočím na ňu pozriem a sadnem si vedľa. Znova má na sebe oblečenie rôznych farieb, možno je to gýčové ale je to ona.
,,Nie, nevzdám to," úsmev sa jej ešte rozšíri, ak sa to ešte dá a pohodlne sa usadí.
,,Prečo tak strašne chceš sedieť na tomto mieste?" nechápavo sa zamračím.
,,Vieš Neil, mám nejaký dar od boha, neviem prečo ale viem, že ma potrebuješ za kamarátku," na toto naozaj nemám slov.
,,Myslím, že to viem lepšie ako ty," aj ja sa musím jemne usmiať.
,,Mysli si čo chceš... A ešte jedna vec, neprijal si mi žiadosť o priateľstvo," jemne nakrčí jedno obočie, pri čom sa jej urobia vrásky na čele.
,,Nevšimol som si ju," rýchlo vymyslím prvú výhovorku.
,,Ale prosím ťa, nebuď baba. Toto ti neuverím, takže ju láskavo príjmi," usmeje sa na mňa a ja už naozaj neviem čo mám povedať, tak len so smiechom pokrútim hlavou a vyberiem telefón z vrecka. Možno to budem ľutovať, ale v tom dievčati niečo je.
♥♥♥
Chcem sa vám moc moc ospravedlniť, že tak dlho nebola časť, ale mala som také ťažšie obdobie. Nevedela som, či má zmysel písať ďalej, či vôbec chcem, ale WT je, vždy bol a navždy bude moje miesto, ktoré mi umožňuje útek z reality a miesto, kde som rada. Takže sľubujem, že pokým tu bude čo i len jeden človiečik, ktorému sa to bude páčiť, budem písať ďalej ♥♥
ČTEŠ
She had a million reasons to cry, but she kept smiling
TeenfikceMusel ju poslať samotný Boh, pretože ľudia ako ona sa nerodia každý deň. Stretnúť ju bol môj osud, spoznať ju moje šťastie a zamilovať sa do nej bola najlepšia vec v mojom živote. Za cover ďakujem: nattallies