our last years

1. Hogwarts express

Červenovlasé dievča tlačilo svoj vozík so svojím kufrom, na ktorom sa vyjímal erb Rokfortu, cez celú stanicu a neustále kontrolovala čas na svojich náramkových hodinkách.
"Ja sa tam snáď ani nedostanem. " zaúpelo dievča s ohnivými vlasmi a snažilo sa dostať k stene medzi nástupišťami deväť a desať. Stanica King's Cross bola rovnako ako každý rok plná. No dnes sa Lily podarilo prísť o niekoľko minút neskôr a ľutovala toho. Ľudí tu bolo ako nasekaných. Či už muklov alebo čarodejníkov.
"Prepáčte. J-Ja som nechcela. " chabo sa ospravedlňovala postaršiemu pánovi, do ktorého narazila. On sa na ňu len škaredo pozrel a odchádzajúc preč si mrmlal niečo o tom, ako je dnešná mládež nevychovaná. Lily sa po hodnej dobe podarilo dostať k stene, ktorá predsravovala vchod na nástupište 9 3/4. Odstúpila od nej, zavrela oči, narátala do troch a rozbehla sa oproti nej. Aj keď cez ňu išla už siedmy raz, nedalo jej to neobávať sa. Veď predsa len, rozbehnúť sa oproti stene nie je len tak. Pochádza predsa z muklovskej rodiny a keď to mala urobiť prvý krát, odmietala sa ta rozbehnúť. Nechcela sa predsa rozpľasnúť na stene tak, aby ju z nej museli zoškrabovať. Keď stenou prebehla, ocitla sa pred purpurovým vlakom s nápisom hlásiacim Rokfortský expres. Atmosféra okolo bola na nezaplatenie. Všade pobehovali nervózne mamičky a snažili sa vštiepiť do hláv svojich ratolestí rady o tom, ako sa majú správať. Tie len prikyvovali a okato prevracali očami uvedomujúc si, že porušovať pravidlá budú aj tak. Pomedzi Lilyne nohy pobehovali mačky a kocúre, bolo počuť škriekanie sov zavretých vo veľkých klietkach a veselú vravu starších študentov. Zahliadla Remusa, ktorý si ju všimol, zakýval jej a ona mu zakývanie opätovala. Remusa mala zo všetkých Záškodníkov najradšej. Dlhé hodiny sa spolu vedeli rozprávať a počúval jej sťažnosti na jeho dobrého priateľa Jamesa, ktorému Lily nehovorila inak ako Potter. Áno, hovorila mu tiež rôznymi nadávkami ale tie tu vypisovať nebudeme. Všimla si, že Remus už nastúpil a tak sa tiež vybrala do vlaku hľadajúc svoje priateľky. Zdalo sa jej, že zahliadla Severusa. Vedela, že tam bol. Cítila na sebe jeho pohľad no ten mu neopätovala. Ublížil jej. Možno sa niekomu zdá, že keď ju nazval Humusáčkou, prenesie sa cez to. No ju to prekvapilo, sklamalo a zranilo. Vlastne aj zradilo. Takto sa k sebe priatelia nesprávajú. Síce sa jej to snažil vysvetliť, no ona ho už nepočúvala. Načo by vlastne mala?
Zo zamyslenia ju vytrhli zapískanie vlaku a ona sa už tentoraz doň naozaj vybrala. Blúdila po vlaku už hodnú dobu snažiac sa nájsť aspoň jednu z jej priateliek. Našla kupé, v ktorom boli zatiahnuté závesy a napadlo ju, že by mohli byť tam. Vždy mali predsa zatiahnuté závesy. Odhodlane otvorila dvere a s úsmevom do kupé vošla. Úsmev jej však vzápätí zamrzol, keď uvidela Pottera smejúceho a rozvaleného na celých troch sedadlách. Oproti nemu sedel Remus, ktorý si čítal knihu a pri ňom bol rozvalený Black.
"Zdravím Evansová! Akosi si mi cez leto opeknela ! " povedal so svojím zvodným úsmevom Potter a Lily sa snažila ujsť z kupé. To sa jej ale nepodarilo, keďže Sirius svojou nohou zavrel dvere od kupé a kúzlom ich zamkol. Lily naňho zagánila a on jen len vyplazil jazyk. Aké dospelé.
"Tak, nesadneš si ? " opýtal sa James a veľkoryso jej ponúkol sedadlo vedľa seba. Ona len prižmúrila oči ale z miesta sa nepohla. Remus medzi tým zhodil Siriusa zo sedadla a ukázal mu na miesto pri Jamesovi kde si urazene sadol. Remus ukázal Lily na mieste pri okne pri ňom. Lily si tam opatrne sadla a ruky si založila na prsiach.
"Pustíte ma odtiaľto? " opýtala sa snažiac sa, aby to nevyznelo naštvane ale nepodarilo sa jej to.
"Kľud Evansová. Si medzi nami, mala by si si to vážiť. Pokiaľ dobre viem, sme elita školy. " povedal Sirius a žmurkol na Lily. Tá sa naňho zamračila a následne podvihla jedno obočie, keď dal James Siriusovi pohlavok.
"To bolo za čo? " opýtal sa nahnevane upravujúc si svoje vlasy.
"Na Evansku žmurkám iba ja, to ti je snáď jasné! " výhražne zavrčala James a Lily naňho zazrela.
"Žmurkať na mňa nemôžeš ani ty, Potter. " povedala Lily a James na ňu pozrel.
"Tak snáď môžem žmurkať na svoju ženu, no nie? " opýtal sa James tak, akoby bolo snáď jasné že áno.
"Nie som tvoja žena. A v prvom rade, nie som tvoja. " odsekla mu naštvane.
"Zatiaľ. " veľavravne poznamenal James a na tvári sa mu objavil podozrivý úsmev. Lily nervózne vyčkávala, čo bude nasledovať no James sa len oprel a svoj pohľad zabodol do Lily. Tá sa pod jeho pohľadom nepríjemne zatriasla a začala sa pozerať von oknom na krajinu tam vonku. Na to, že bol september bolo nezvyčajne teplo. Ani si nevšimla ako, zaspala. Na tento moment James čakal. Teraz si ju mohol nerušene a poriadne obzrieť bez toho, aby naňho zazerala. Vlasy ohnivej farby, nádherne husté jej cez leto podrástli a zdala sa mu ešte krajšia ako predtým. Potom sa zameral na jej tvár. Nikdy nevidel nič krajšie ako ona. Mala srdcovitú tvár, ktorá bola okolo malého nosa trocha pokrytá pehami. Jej pleť bola bledá a s jej tmavohnedými, skoro až čiernymi mihalnicami jej oči, ktoré teraz boli zatvorené, vyzerali nadpozemsky krásne. Jej oči, ktoré teraz nevidel boli tie najkrajšie, aké za svoj život videl. Boli smaragdovo zelené a vždy keď sa naňho pozrela, aj med to boli len zamračené a nahnevané pohľady, zastavilo mu to srdce. Srdce sa mu zastavilo ešte väčšmi, keď sa usmievala. Vtedy bola neodolateľná. Vždy, keď za tie plné ružové pery sformovali do úsmevu mal pocit, že sa vznáša. Trápilo ho však, že naňho sa tak nikdy neusmiala. Možno tak na Remusa a preto naňho v tomto žiarlil. Žiarlil, lebo s Lily vychádzal lepšie než on.
Z pozorovania Lily ho prebralo zaklopanie na dvere od kupé. Kúzlom ich otvoril a tam sa zjavila postaršia pani. James hneď vedel koľká bije, hlavne keď uvidel jej veľký vozík so sladkosťami z Medových Labiek.
"Dáte si niečo zlatíčka? " opýtala sa potichu, lebo si všimla že Lily so Siriusom spia. James podišiel k vozíku a vedel presne čo objednať. Čokoládové žabky. Veľa čokoládových žabiek. Kúpil ich pomerne dosť. Päť ich hodil Remusovi, päť Siriusovi, nejaké dal k Lily a sebe a ostatné zabalil do svojej tašky.
Znovu sa usadil na svoje miesto vyčkávajúc na príchod do Rokvilu.