our last years

4. Deň prvý

Nový deň na Rokforte. Dnešné ráno bolo pokľudné, slnečné, na obloha ani mráčika. Tento deň vyzeral priam dokonalo a pokojne. To sa však nedalo povedať o situácii v izbe chrabromilčaniek siedmeho ročníku.

"Pre Merlina, kde je moja kravata?! " zúfalo nariekala Alice zatiaľ čo sa prehrabávala svojimi vecami. Marlene nervózne pokrčila plecami a ďalej sa snažila rozčesať svoje dnes výnimočne veľmi zamotané vlasy.
Dorcas sa snažila nájsť svoj prútik, ktorý jej zapadol za obrovskú posteľ. Lily sa behala v izbe z jednej strany izby na druhú v snahe pomôcť dvojim priateľkam. Bola nervózna, keďže vedela, že zaspali a to už v ich prvý deň.
"Lily koľko je hodín? " opýtala sa zo svojho kúzlom zväčšeného kufru kde doslova zmizla.
"Pre Merlina ! Za 5 minút sa nám začína vyučovanie! A máme teraz lektvary, učebňa je v žalároch ! " v panike Lily oznamila a dievčatá sa v sekunde pretláčali cez dvere s nezaviazanymi kravatami a nerozčesanými vlasmi. Snažili sa dostať čo najrýchlejšie do učebne dúfajúc, že profesor Slughorn tam ešte nebude. Medzitým, ako dievčatá bežia ako o preteky sa pozrieme na Záškodníkov, ktorí, na nie veľké prekvapenie nás ostatných nie sú v žalároch cakajúci na hodinu lektvarov, ale v ich vyhriatych posteliach v chrabromilskej veži.

"Ale je to len krásne ráno. " povedal Sirius meď sa zobudil, ponaťahoval sa a s priblblým, ako by povedala Marlene, úsmevom sa pozeral na svojich priateľov.
"Zavri papuľu Tichošľap a spi ďalej. " ozvalo sa z postele chrabromilského stíhača chrapľavo a unavene a Remus len niečo zamrmlal na znak súhlasu. Peter dalej chrápal a tak si ničoho nevšimol.
"Ale noták! Vstávajte vy tučniaci . " otravne vykrikoval Sirius a James sa naštvane prevrátil na chrbát a so zavretými očami sa mračil.

Áno, síce hneď zaspali, no Peter a Sirius sa v noci rozhodli zahrať si jednu hru - kto zachrápe hlasnejšie. A ako sa dalo očakávať, táto podivná a hlavne hlučná 'hra' Remusa s Jamesom zobudili. Asi si vravíte prečo tých dvoch slonov nezobudili a poviem vám, oni sa fakt snažili a vážne. No tí dvaja akoby boli pod vplyvkm lektvaru a ani to s nimi nehlo. Obaja si šťastne (aspoň si myslíme že šťastne) vychrapúvali a tak to pokračovalo asi do štvrtej rána, kedy sa trochu umiernili. Chudák Remus so Siriusom boli natoľko zúfalí, že chceli ísť prespať do izby k Frankovi Longbottomovi no tí spali a mali zamknuté a ich, chudákov unavených, nenapadlo použiť prútik na otvorenie a tak sa tí dvaja odtrepali do spoločenskej miestnosti, kde sa trepli na najbližší gauč a odkväcli. Ich sladké vykúpenie z reality kde Sirius a Peter konkurujú tým obrovským tvorom v africkej savane v podobe spánku však netrvalo dlho. Keďže pohovky v spoločenskej miestnosti kde sa dvaja Záškodníci rozhodli prespať však na spánok navrhnuté neboli, a aj keď sa na nich výborne sedí, spať na nich je viac než nepohodlné a dokonca bolestivé od toho, ako sa tam musíte skrútiť. A hold, asi okolo tretej sa dvaja nie veľmi nadšení a unavení chrabromilčania pobrali do ich izby. Na šťastie sa im neskôr zaspať podarilo aj keď iba na skutočne pár hodín.

"Koľko je hodín? " opýtal sa Remus velice inteligentnú otázku, keďže z chodby nepočul nijaký hluk.
James si nasadil svoje okuliare a zaostril na svoje náramkové hodinky, ktoré dostal od svojej babičky k šestnástym narodeninám. Hneď aki zistil stav a polohu hodinových ručičiek, chudáka skoro vykotilo. Za dve minúty im začínali ich nie veľmi obľúbené lektvary.

"Okej, vstávať! Za dve minúty máme byť na lektvaroch! " začal hovoriť a začal sa obzerať po svojich nohaviciach. Remus sa rýchlo vyhrabal z postele a hodil do seba snáď päť mentolových žuvačiek a balíček hodil Siriusovi, ktorý ho napodobnil.

"Tichošľap to je moja košeľa! " zhúkol na svojho priateĺa James a snažil sa mu vytrhnúť košeĺu z rúk.
"Je moja, čo si slepý? " povedal mu Sirius a ťahal ju naspäť. Preťahovali sa tam o ňu snáď pol minúty, kým obaja nespadli dozadu a nebuchli si hlavu o posteľ. Potom k nim prišiel naštvaný Remus, schmatol košeľu so slovami že je jeho a ukázal na ich košele neďaleko ich dvoch kufrov. Na zvuk pádu sa zobudil Peter, na ktorého tak trochu v tom zhone všetci zabudli a keď sa vymotával z periny v ktorej bol chudák zamotaný ako húsenica v kukle, rozčapil sa do stredu miestnosti. Medzitým Remus s nezaviazanou kravatou okolo krku hádzal učebnice ostatným a tí sa ich popri obliekaní snažili chytiť. James do seba rýchlo hodil žuvačky, keďže na kefku a pastu nebol čas a balíček hodil aj Petrovi, ktorý si konečne zapínal gombíky na košeli.