NOVÁ ŽIAČKA V ŠKOLE...

Ahojte,toto bude môj nový príbeh :)
Dúfam,že sa vám bude páčiť.

Len pre zaujímavosť,tak moje meno je Laura Lengolová a mám sedemnásť rokov.Nedávno sme sa presťahovali do tejto krásnej zeme menom Slovensko.Predtým sme bývali v Maďarsku,tak veľmi dobre viem aj po Maďarsky,no ale vždy našu rodinu viacej zaujímalo Slovensko :) Začala som tu na Slovensku chodiť do novej školy,tak dúfam,že mi tu bude dobre :) Dúfam,že budem mať nejakých kamarátov :)))

Môj prvý deň v škole:
Úplne normálne som sa ráno zobudila a mama ma odviezla do novej školy. Bola veľká a vôbec som nevedela,že kde nájdem svoju triedu,ale hneď ako sme vstúpili s mamou do školy,tak nás milo prekvapila učiteľka,ktorá ma odviedla do mojej novej triedy.

,,No tak žiaci,máme novú žiačku"
povedala. Potom som sa krásne predstavila,tak,ako sa patrí. ,,Volám sa Laura Lengolová a mám 17rokov.Nedávno sme sa prisťahovali na Slovensko,predtým sme bývali v Maďarsku" Usmiala som sa na učiteľku,ktorá ma potom posadila hneď do prvého radu pred tabuľou.
,,Tak, žiaci,ja idem učiť do vedľajšej triedy,tak sa zoznámte s novou spožiačkou" :) Povedala a pomaly otvorila dvere,pozrela sa na mňa,usmiala a odišla. :)) Hneď ako učiteľka odišla z triedy,prišlo ku mne jedno dievča,ktoré malo na sebe dosť veľa Make-upu (mejkapu),drahú tašku,a madrú sukňu s modrou košeľou-typická namyslená pipka... ,,Ty si akože naša nová spolužiačka?" odporne sa ma spýtala. ,,Áno..." odpovedala som,a vtedy mi skočila do reči ,,No nehovor račej nič. Prosím, drž si odomňa odstup,škrata" povedala urážku a pokojne si odišla sadnúť. Potom prišiel nejaký učiteľ ,ktorý sa mi predtavil,a podal mi ruku. Potom sme mali normálne matematiku. ,,Psst,hej. Hej!" niekto mi zozadu ťukal po pleci.
Otočila som sa a všimla som si jedného okuliarnatého chlapca. ,,Prosím," slušne som sa spýtala ,,Ahojky,ja sa volám Garry a prišiel som sem asi pred rokom.Máme tu jedného spolužiaka.Volá sa Jaron,daj si naňho pozor,je..." nedopovedal,lebo ho učiteľ zavolal k tabuli.Nechápala som, čo tým myslel,no nevšímala som si to.
Po vyučovaní išiel každý domov.

Pred školou som uvidela chalana,ktorý práve bil jedného druhého chalana a keď som sa zapozerala ,bol to Garry,ktorého práve ten druhý mlátil.
,,Hej!" Skríkla som. ,,A ty čo chceš?! zubatá ťava!" povedal ten druhý (zaťiaľ nemenovaný)
,,Ja len chcem,aby ste sa prestali mlátiť. Čo ti urobil,že ho mlátiš?" potichu som zamrmltala.Asi som sa nemala vtedy starať... ,,No poď sem bližšie, ty Lau-ura" s rehotom povedal.Nevedela som,že čo chce,no išla som k nemu. Hneď ako som k nemu prikráčala,mi napľul do tváre.Hneď ma z toho začalo napínať,tak som hneď uťekala preč. ,,Choď si ty sliepka trápna!" Kričal z diaľky. ,,Aký bol prvý deň?" ešte som normálne ani nevstúpila do domu a už sa ma mama vypytovala. ,,Fajn" odpovedala som s hrubým tónom hlasu a vošla som do svojej novej izby. Sadla som si na posteľ,hodila tašku do rohu a už som mala ten pocit,že už do tej školy nechcem viacej ísť.

Druhý deň v škole:
Druhý deň som zase normálne, ako vždy, vstala a mama ma zase odviezla do školy a odišla.Už som vedela, kde mám triedu,tak som teda bez nálady do nej vošla..Hneď pred dverami stál ten chlapec a pozeral mi rovno do očí.Nevedela som,čo chce. Mala som jednu predstavu ,,Čo ak to je ten..." nemohla som si tú myšlienku ani povedať.Radšej som nato nemyslela. ,,Ahoj," Som trochu zakoktala. ,,Čo ty ťava? s tým tvojím veľkým zadkom a zubami ako lopata,čo chceš?! Načo si sem prišla?!" hrozne ma to zranilo aj keď som sa to snažila ukryť,nešlo to.Sadla som si na svoje miesto a pozerajúc na stôl som sedela. Zase prišiel ku mňe a opäť si nevedel odpustiť tie jeho blbé urážky.
,,No čo ťava zubatá,dám ti tento papier.Vieš počítať? Vypočítaj mi to! A keď dostanem päťku,tak si ma neželaj!" povedal a odišiel. Matematika mi veľmi nešla,hrozne som sa bála.Nejak som to spravila a dala mu do rúk.
Na hodine matematiky to odovzdal a videla som ako to učiteľ opravoval.Videla som,že tam niečo škrtá,ledva som vedela pohnúť prstom,pot mi len tak stekal po čele. Keď to už opravil,zavolal ho pred tabuľu. ,,No chlapče,celkom fajn,úprimne som čakal,že to bude päťka,no ale..." Povedal a stíchol. Ukazoval niečo s perom,a on sa nato kukal... ,,Tak aká bude známka?" Spýtal sa učiteľa. ,,No chlapče,medzi 2-3.Musíš si to ešte opraviť,nabudúce ťa vyvolám k tabuli" povedal učiteľ a ten chlapec si odišiel sadnúť.Ešte pred sadnutím sa na mňa nahnevane kukol.Hrozne som sa bála,úplne som zamrzla,takže keď ma učiteľ vyvolal pred tabuľu,nevedela som vyrátať prvácky príklad.Po zazvonení učiteľ odišiel z triedy.Vtedy ten chlapec prikráčal ku mňe a hlasno skríkol ,,Ty nemehlo zbabelé! Nabudúce budem musieť odpovedať! Vedel som,že si špatná,ale netušil som,že aj natoľko sprostá!" pri týchto výkrikoch mi silno udieral pästou do lavice.Potom našťastie zazvonilo a odišiel naspäť do svojej lavice.Predtým ešte povedal: ,,Toto bude mať následky,nenechám to len tak"| Vynila som samú seba,že som sa to nepokúsila spraviť lepšie. :(( Bála som sa toho čoho je ešte schopný...

Tak toľko by bolo na túto prvú časť.
Ešte to neni koniec,prečítajte si pokračovanie,keď už je hotové. :))
Keď tam mám nejaké chyby,tak mi to prosím napíšte do komentárov,každému sa to stáva :))))