•Pokračovanie• {12}

69 5 0
                                    

Už som musela nabrať odvahu,nato,aby som sa nato už konečne spýtala maminy,ale ešte som nevedela,že o čo presne ide..A čo by som povedala? Že som ju sledovala? To by som skončila asi na plafóne.

***************
Rýchlo som odišla domov,a sadla som si k stôlu v kuchyni...Rozmýšľala som,na tom,že či sa to maminy spýtam,a keď spýtam,ako sa spýtam :/
Tažké rozhodnutie celkom..Lenpredsa som jej kutrala medzi vecami a v telefóne,a tiež som ju na plus sledovala ,asi by ma znenávidela,kebyže jej to poviem...Tak teda,som sa račej rozhodla,že ešte prídem nato,o čo ide,a až potom sa jej to spýtam,či je to pravda.... (+_+)

A čo ďalej? Čo budem robiť? Sledovať ju ešte stále? Nemala by som toto celé prestať? Ahjaj...Mala som otázok po hlavu.." Budem ju ešte sledovať" povedala som si..

Odišla som z kuchyni do mojej izby,a zobrala som si zápisník,zapísovala som si tam skoro všetko,no,ale viacej som toho mala v telefóne...
Zostala už iba jedna vec,ktorú som mamine neprekutrala,a to je jej tajný denník,ktorý je hrubý asi,ako tá najhrubšia knižka na svete,a má ju už od dectva...Ten denník si strašne chrány,a má ho rada,každú noc si doň píše. :) Rada píše,a v Maďarsku už aj vidala jednu knižku,lenže nikto ju neprezíva SPISOVATEĽKOU,ani ona sama :( No,ale ako jej ho zobrať? Nevedela som,ani to,že kde je a kam si ho dáva..Nikdy mi ho ani do ruky nedala,tak čo bude? Prekutrem celý dom? No,keď bude treba,tak áno ;/

***********
Všade som ho hľadala..V kuchyni,v obívačke,v mojej izbe,v maminej izbe,na padláši,v pivnici,no nikde nebol... :/ Kukla som sa aj do špajzi,tam už duplovane nebol..Tak už zostalo iba jedno miesto,a to je AUTO,ale nemala som kľúče od auta,do riťky..

******
Keď mamina prišla domov,a bola pred dverami,sadla som si späť do kuchyni...Bolo mi zle,behala som až-až,keď som kutrala,bolo mi strašne teplo a bola som spotená.

,,Laurinka? To čo si taká spotená a červená? Daj si teplomer,tam je v okne." Povedala mi ,,Ja neviem,mami je mi zle."... Zobrala som teplomer a zmerala som si teplotu,mala som horúčku,aj mňa to prekvapilo,lebo som nebola chorá,mame som klamala..
,,No Laurinka,poď si dať tabletku." Dala mi tabletku a odišla som si ľahnúť..Asi som tak strašne behala a namáhala sa s tým hľadaním,že som ochorela..

,,Mami? Kde máš ten veľký denník?" Spýtala som sa jej. ,,Čo ťa do toho? Ani ja ti nečítam zápisník." Odporne povedala ,,Ja viem,ale chcela by som ho vidieť." Povedala som ,,Zabudni Laura,a zmizni do postele,netreba mi,aby si tu odpadla,máš horúčku!"
Skríkla,tak som odišla do svojej izby..
"Strašné,no to som zvedavá,ako ja jej ten denník nájdem a prečítam.." Vravela som si..Onedlho nato,som zaspala..

Tak toto bolo pokračovanie..Asi by som to sem nemala písať,ale sa blížime pomaličky ku koncu tohto príbehu :) ❤❤ A neni dačo dobrý,ja viem.. :)() 😐😂

NOVÁ ŽIAČKA V ŠKOLE...Where stories live. Discover now