NOVÁ ŽIAČKA V ŠKOLE...

•Pokračovanie• {1}

Po vyučovaní zase išiel každý domov, no on nešiel. Iba čakal pri lavici a zazeral. Už som vedela, že čaká, kým odídu ostatní a vynadá mi tak, ako ešte ani raz predtým, no skúšala som ho ignorovať. Pobalila som si veci do tašky, prehodila som si ju cez plece a bez pohľadu naňho som kráčala k dverám, no ešte predtým ako som došla k dverám z ničoho nič sa objavil presne pred mojím nosom. ,,Čo by si chcel?" vystrašene som sa spýtala.
,,Povedal som, že to nenechám iba tak." Chytil ma za vlasy a odtiahol ma ku svojej lavici. Ukázal mi tú písomku a povedal, že, keď ju do ďalšieho dňa nespravím bezchybne, aby ju odovzdal a dostal jednotku, tak nech si ho neželám.
Tak teda som zobrala a úplne zničená som odišla domov. Aby som smútok zahnala, tak všetko čo sa mi stalo som zapisovala do svojho telefónu do poznámok. Keď som došla domov, tak som sa najedla a odišla hneď do svojej izby. Mame som sa ani neozvala. Možnože ešte ani nebola doma. Vošla som do svojej izby, znovu som pohodila tašku, vybrala ten papier a začala som rátať. Tento krát som používala kalkulačku, no aj tak mi to dáko veľmi nešlo. Telefón som mala vedľa seba a ten mi v tej chvíli práve zacinkal. Písala mi moja kamarátka z mojej staršej školy.
Hrozne mi chýbala. Bola to moja BFF. Jediné dievča s ktorým som si rozumela. Zobrala som telefón a začala som si s ňou písať.
Konverzácia s kamarátkou:

Aneta Kyšimonová:
Ahoj. 😇

Laura Lengolová:
Ahoj, strašne mi chýbaš 😞

Aneta Kyšimonová:
Aj ty mi hrozne chýbaš. Bez teba tu je nuda...Už si ho našla?

Laura Lengolová:
Nie, nenašla. Je tu otrasná trieda...😖
Aneta Kyšimonová
Aké to tam je? ❤

Laura Lengolová:
Celkom fajn 😉
************
Trošku som zaklamala, viem... Nie je to tu vôbec fajn... Cítim sa tu ako piate koleso. Nejako som urobila tú písomku a uvidím, čo bude zajtra. Asi sa už rozrevem, ak ma zase bude ten odporný rozmaznaný debil otravovať.
Tretí deň v škole..
Normálne som zase odišla do školy.
Išla som do triedy a dala mu ten papier. Dúfala som, že to už bude dobré. Trápila som sa s tým po písaní si s BFF možno aj dve hodiny. Keď vošiel učiteľ matiky, tak mi začalo rýchlo búchať srdce. Myslela som na to, že čo bude, ak mu to nezaberie a bude musieť odpovedať? Alebo mať ešte horšiu známku? Išiel k učiteľovi a dal mu ten test. Učiteľ sa začal usmievať a mal v ruke červené pero ako každý učiteľ.
,,No, chlapče, som na teba hrdý. Zlepšil si sa. Ako to je možné? Sníva sa mi?" povedal šťastne učiteľ.
,,Akú mám známku?" spýtal sa.
,,Máš jednotku! Neradoval by som sa, kebyže to je inak.“ Cestou späť do lavice sa na mňa pozrel a usmial sa. Prvý krát som videla jeho úsmev na tvári. S úsmevom vyzeral úplne inak... Aj tak som nezabudla na jeho urážky, odporné veci a reči. Jeden úsmev nestačí...

Tak toto bolo také menšie pokračovanie..Dúfam,že sa vám páčilo. :)