Born to Die [JBFF]

3. časť

,,Ďakujem to je, dobré!" povedala som taxikárovi ktorý ma priviezol až domov, vykročila som s auta a kráčala po červenom koberci.

,,Dobrý večer slečna Emily!" poprial mi starší pán ktorý v hoteli pracoval ako sluha, a za pár týždňou som si ho naozaj obľúbila vždy mi vyčarí úsmev len tým aký je optimista a energiou nabitý, človek.

,,Aj Vám!" odpovedala som a venovala mu úsmev.Keďže výťah bol obsadený kráčala som po schodoch.

Pomaly som stlačila kľučku na dverách ale v okamihu ako som ich otvorila mi bolo jasné že Samantha doma ešte iste nie je keďže apartmán bol plný ticha a tiež neboli žiadne stopy že by sa tu niekto nachádzal.

Hneď ako som sa vyzula z topánok naliala som si z džbánu vodu a plným dúškom som sa napila.Usúdila som že moje telo potrebuje aspoň ako taký relax preto som sa rozhodla že práve teraz je možný relax len v sprche.

Vyzliekla som sa so zbytočného oblečenia a celkom nahá som vošla do sprchy.Uživala som si každu kvapku vody ktorá dopadala na moje prácou vyčerpané telo.Aj keď moja práca nevyzerá moc náročne, možno nie fyzicky ale psychicky určite áno, vždy sa musím usmievať aj keď niekedy vo vnútri by som plakala ale dnes ten prípad nebol.

Na svoje telo som si vmasírovala sprchový gél a na vlasy šampón, všetky mydliny som zo seba zmyla a nakoniec som si na končeky vlasov dala kondicionér pre ich neštiepenie, tiež som ho zmyla.

Keď som sa dosprchovala a mala som už aj umyté vlasy okolo pása som si zamotala uterák a vlasy som si hneď po ich rozčesaní začala sušiť.

•••

Ľahla som si do postele s pocitom osamelosti.Nie že by som nechcela byť sama ale chýbala mi moja rodina a tak aj moja pubertálná sestra ktorú som vám ešte nestihla predstaviť, volá sa Kim (15) keďže som od nej o niekoľko rokov staršia viem pochopiť aké to bolo v jej veku takže ju viem aj vyvarovať ale keďže Kim je po mne tvrdohlavá takže moje dlhé monológy ktoré jej vždy prednesiem keď som doma zahodí za hlavu hneď ako odídem z domu.

Čo ti chýba?! ozvalo sa moje podvedomie a ja som sa vtedy zamyslela.Hádky s mojou sestrou o tom kto mal a pravdu, ktoré vždy mama riešila a ukončila ich vždy tou istou vetou - ,,Si staršia a tak aj zodpivednejšia!" alebo snáď budenie mojej mami s vetou - ,,Vstávaj zlatko, raňajky!" , síce vždy ma dokázala prebudiť vôňa kakaa a vianočky s nutellou.Viem že také veci by som si ako modelka nemohla dovoliť ale aspoň raz za mesiac čo sa objavím doma, áno.

Asi si to nedokážem priznať ale mne chýba moja "nedonosená" pubertálna sestra?! Alebo skôr hádky s ňou?!

Nie že by som sa tu za pár týždňou nepohádala so Samanthou ale to je iné, vždy ma to potom mrzí ale keď sa hádam s Kim vždy viem že to vyrieši mama alebo sa vlastne ani na seba nedokážeme hnevať a vždy je to len pretvárka ktorú hráme.

Zasmiala som sa nad myšlienkou nad našimi detskými hádkami.A po tvári mi stiekla slza.

Emily ty plačeš?! ozvalo sa znova moje podvedomie.Tak to určite nie! šepla som si sama pre seba aj keď som cítila že mi po tvári stekajú slzy.Prečo?

Vždy keď som dlho preč chýba mi domov, rodina ale nie až takto.Možno preto lebo som zatiaľ najdlhšie preč a vyzerá to tak že aj budem ešte dlho.Nad tou myšlienkou som sa znova rozplakala a vôbec som nechápala prečo.

•••

Silné lúče slnka ma zobudili.Bola to ťažka noc usúdim, vzhľadom na moje večerné precítenie a plač.Zasmejem sa.Ako som len mohla, plakať?