Všade naokolo bola tma. A ja som sa snažila nájsť dvere. Tie správne dvere. Okolo mňa ich boli stovky, možno tisícky. Všetky svietili na bielo. Boli úplne identické. No niečo mi hovorilo, že nie sú dvere ako dvere.
Všetky dvere žiarili, no okolo mňa bola tma. Strašná tma. Videla som iba dvere. Nevedela som, čo je podomnou ani nadomnou. Možno som sa vznášala. Vydesilo ma to. Rozmýšlala som, ako môžem rozmýšlať. Celá táto situácia mi prišla zvláštna. Som v bezvedomí? Sníva sa mi?
Radšej som sa pohla ďalej. Kládla som nohu pred nohu, ale možno stačilo pomyslieť a pohla by som sa. Nevedela som. Radšej som sa snažila byť normálna. Akokeby na tejto situácii bolo niečo normálna. Akokeby som niekedy bola normálna.
Nebola som normálna. Každý koho som sa dotkla zomrel. Tak ako Henry, Emma a Lucille. Tak ako moja mama. Tak ako Raven. Všetci boli mrtvý. A ostala som iba ja. Možno ak otvorím zlè dvere, zomriem aj ja. Ale neotvorila som ich. Nechcela som skutočne zomrieť. Chcela som začať odznova. Aj keď niekedy som mala pocit, že nikdy nezomriem.
Už niekoĺko krát som bola v situácii kde som mala skončiť mrtvá. Keď Emma a Elliot zabili Henryho. Keď Lucille zabila Emmu. Keď Elliot zastrelil Lucy. Ktovie kde je teraz Elliot. Ušiel. A ja som tam ostala hľadieť na ich mŕtve telá. Už nikdy sa nepreberú.
Až príliš som premýšľala. Mala som pocit, že mi exploduje hlava. Dúfala som, že už čoskoro nájdem správne dvere. Kráčala som ďalej.
Nohy sa mi podlamovali. Hlava sa mi točila. Všetko sa točitol. Potrebovala som sa nadýchnuť. Ale nemohla som. Bola som pod vodou. Topila som sa.
A vtedy som zahliadla ten tieň. Bol to on. Vedela som to.
YOU ARE READING
Stormy day
HorrorTakmer všetci umreli. Ale ja žijem. Aj keď nechcem. Aj keď iba prežívam. Má zmysel prežívať? Je niečo horšie ako dážď? Možno áno.... Možno sa dážď stane iba súčasťou búrky. Rozjasní sa niekedy? !Pokračovanie príbehu Rainy day! !Pre pochopenie prečí...
