Horúca voda, ktorá ma vždy vedela upokojiť, tiekla mojím nahým telom a ja som si nanášala šampón na vlasy.
Zohrievala ma a aspoň ma nebolelo telo plné modrín. Ale to vlastne aj prinášalo veľa spomienok. Ale teraz som na to ani nemyslela, len som sa unášala prúdom vody, ktorá ma príjemne hriala, a ja som sa cítila trochu menej bezradne.
Vypla som vodu a obtočila si okolo tela uterák, s ktorým som prešla do mojej izby, a rozmýšľala, čo si dneska oblečiem.
Keby som ostala ešte ďalšie dni doma, asi by som sa zbláznila a potom by som z toho domu ani nevyšla.
Musela som ísť von a nemyslieť na to.
Nakoniec som si obliekla čierne nohavice a na vrch červenú blúzku. To oblečenie mi aspoň zakrylo modriny na rukách a aj nohách.
Takže sukne najbližšiu dobu asi nie, čo?
Tara mi vždy vravela, že mám v tých nohaviciach dobrý zadok a že červená mi pristane.
Cítim sa pekne a nič to nezmení.
Ani Alex.
Usmiala som sa na seba v zrkadle a následne vyrazila z domu. Dneska by som si mala ísť už po auto, lebo mi volal známy, že už je opravené. Čo je dobra správa, lebo peši sa im už vážne nechcelo chodiť. A bolo to hlavne kvôli tomu, že sa mi nechcelo skôr vstávať, aby som neprišla neskoro ako minule.
***
Keď som chcela ísť do Richardovej kancelárie mu ako zvyčajne doniesť kávu, z dverí vyšla Ruth, inak povedané - ďalšia jeho sexuálna hračka. Bola v celku strapatá a upravovala si blúzku, no keď ma videla, len si prehrabla svoje vlasy a ignorovala ma.
Zaujímalo by ma, čo tam stvárali.
Ani som jej radšej nepozdravila a rovno vošla do kancelárie.
Mala by som klopať?
,,Predtým, než vtrhnete do mojej kancelárie, slečna Bennett, klopte. Na to tam tie dvere sú." ozval sa arogantným hlasom, ktorý je už uňho známy.
,,Aha, dám si radšej pozor, nie ako minule." rýpla som si.
Možno trochu bezdôvodne.
A trúfalo.
,,Asi som urobil chybu, keď som vás na začiatku nevyhodil a nezamestnal niekoho iného, kto by mi bol aspoň trochu vďačný a dával pozor na svoje ústa.. Možno ešte nie je neskoro, aby som to uskutočnil, nemyslíte?"
Nadvihol ku mne hlavu a celú si ma prezrel, akoby ma kontroloval.
,,Dobre, " vydýchla som, ,,Ospravedlňujem sa. Nerozmýšľam, čo chcem vôbec povedať, predtým, než otvorím ústa."
,,V poriadku. Bude lepšie pre mňa aj pre vás, ak budeme spolu vychádzať."
Prikývla som a konečne sa pohla dopredu, aby som položila kávu na stôl, a potom sa otočila na odchod.
,,Ešte si na chvíľu sadnite." ozval sa, a tým ma donútil sa otočiť a zase čeliť jeho očiam.
Rýchlo som si sadla a v mysli počítala sekundy, dokiaľ sa ku mne otočil.
,,Nabudúci týždeň bude rozlúčkový večierok, ktorý budete mať na starosti. Čo vás chcem - aby ste vybavili všetko potrebné. Tu máte zoznam hostí a moje požiadavky a ďalšie veci vám pošlem na e-mail. Budete to robiť spoločne s Ashley, takže keby ste mali nejaké otázky ohľadom tohto, porozprávajte sa s ňou."
Zas som len prikývla a zamyslela sa, ako to s Ashley vôbec vydržím. Už od začiatku bolo jasné, že ma nemá rada, čo bolo zvláštne, lebo Taru priam zbožňovala.
,,Teraz mi vytlač tú zmluvu, ktorú ti pošlem na mail, a odnes ju Ashley."
,,Jasné."
Podišla som ku dverám a namierila si to do mojej kancelárie, ktorá bola hneď oproti.
Prečo sa, do chmár, stále na mňa tak pozerá?
Tara bola v mojej kancelárií a čakala na mňa, lebo sa chcela vyrozprávať.
A je jedno, že je pracovná doba. Keď sa potrebujes vyrozprávať kamoške, jednoducho to tak musí byť. Bavili sme sa o večierku a ďalších veciach ohľadom toho. Čo sa týka toho, Tara miluje večierky, takže o ničom inom sme ani nehovorili. Ona ide s Jakeom a Lucas ide s nejakou ďalšou kolegyňou, a keďže sa s polovicou zamestnancov ani nerozprávam, nevedela som, ktorá to je.
A mne nezostane nič iné, len ísť s Liamom, aj keď som nemala veľmi naňho náladu.
