pán O'neill

🔥18🔥

Dylanov pohľad aj jeho slová znamenali, že nejde o nič dobré. Niečo sa deje, niečo vážne.

,, Čo sa deje? Je Brian v poriadku?" s obavami v hlase sa po pýtam.

,, Neviem, no musíme ísť z tadiaľ preč ." povedal, chytil ma za ruku a zrýchlil krok.

Nie veľmi aby si ľudia nevšimli, že nieako rýchlo chodí, teda skôr okolo nich iba preletí. V hlave som bola zaplavená do myšlienok čo sa asi také zlé mohlo stať. Žeby prišiel Axel a urobil niečo Brianovi. Ak áno tak to mu nedarujem. Bude za všetko čo urobil pykať. Rýchlo sme nastúpili do auta a Dylan povedal nejakú adresu šoférovi. Dylan ma chytil za ruku a upokojujúco sa na mňa pozrel.

,, Všetko bude vporiadku neboj sa, nedovolím aby sa ti niečo stalo a tak isto aby sa niečo stalo Brianovi." povedal a tým ma ako tak upokojil.

Objala som ho a som naozaj veľmi rada, že ho mám, že je moja rodina. Mám iba jeho a Briana, ktorý je asi v nebezpečenstve, teda mi všetci sme ale spolu ich všetkých dokážeme poraziť/zničiť. Nedarujem im ak čo i len vlások na hlave skrývia mojej rodine, Brianovi.

,, Kam to ideme?" spýtam sa ho.

,, Mám tu jeden dom, ktorý je pre teba teraz to najbezpečnejšie miesto." povedal a ja som si oprela hlavu o jeho rameno.

,, Chcem ísť za Brianom, chcem vám pomôcť. Neviem či dokážem len tak sedieť a čakať." povedala som mu a pozrela som sa naňho.

,, Ja viem, no nieje to pre teba bezpečné, ešte nevieš bojovať ak sa naučíš tak o tom popremýšľam." povedal mi a jemne sa pousmial.

Len som prikývla a zvyšok cesty som už nepovedala aj keď som chcela. Chcela som ísť za Brianom a pomôcť ale Dylan mal pravdu, nedokážem bojovať. Keď auto zastavilo pred malým útulným domček, bola som prekvapená ale v dobrom slova zmysle. Bol veľmi pekný. Vystúpili sme a pred domom už stálo pár mužov v obleku. Kývli hlavami na pozdrav.

,, Dobrý deň pán Payne." pozdravili ho a potom sa pozreli na mňa.

,, Dobrý, toto je Aurora moja sestra. Aurora toto sú moji ochrankári a pre teraz aj tvoji. Takže dávam vám veľmi dôležitú úlohu. Máte ju na starosti, ak sa jej niečo stane zabijem vás rozumieme si?" povedal s pokojom v hlase, len som sa trochu pousmiala.

Nevedela som, že ma predstaví ako sestru. Myslela som si, že to môže byť nebezpečné alebo tak nejako, no potom som si spomenula, že Axel ma neuniesol pre nič za nič. Určite mal niečo za ľubom a určite ešte aj má. Musel vedieť, že som jeho dcéra keď ma uniesol,pretože vedel všetko o mojej matke aj o mne. Bastard.

,, Slečna budem vás chrániť ako oko v hlave o to sa nemusíte báť vy ani pán Payne." povedal nám jeden z mužov v obleku.

,, To som rád, ďakujem vám." povedal im a jeho slová, teda skôr poďakovanie ma prekvapilo, no znovu v dobrom zmysle slove.

Nemyslela som si, žeby im poďakoval lebo na začiatku sa správal proste inak, no som rada, že je k ním milý. Načo muži len prikývli a odstúpili od dverí aby sme mohli vojsť. Keď sme vošli došli mi slová. Povedala som, že to z vonku vyzerá útulne? Tak to som ešte nevidela vnútra tohto domu. Ako sme vošli je malá predsieň, potom vpravo je kuchyňa a pred ňou jedáleň. Keď som sa pozrela do ľava zbadala som obývačku v ktorej bol v strede krb a pred ním konferenčný stolík dva gauče na, ktorých bolo plno veľkých aj malých vankúšov a jedno kreslo. Koberec bol taktiež nádherný ako celý tento dom.

Keď som sa vrátila do predsiene predomnou viedlo schodisko hore. Spoločne s Dylan sme vyšli po schodoch a uvidela som štyri dvere. Vošla som do prvých, ktoré boli hneď vľavo a našla som kúpeľňu. Bola krásna, nádherné zrkadlá, vaňa, sprchový kút, proste všetko v tejto miestnosti bolo krásne. Vyšla som a zamierila som do dverí vedľa, ktoré boli o trosku ďalej. Našla som spálňu bola pekná, len som si spomenula, že tu nieje Brian. Ako sa len tak môžem pozerať po dome, keď je v nebezpečenstve? Bože som ja ale blbá. Dylan si všimol ako som zamrzla na mieste a podišiel ku mne.