pán O'neill

🔥21🔥

Ráno som sa zobudila s ukrútnou bolesťou hlavy. Pomaly som otvorila oči a zistala som, že ležím na Brianovej nahej hrudy. Pomaly som otočila naňho hlavu a všimla si ako sa na mňa pozerá.

,, Ako dlho si už hore?"

,, Nie dlho, no nechcel som ťa budiť si hrozne zlatá keď spíš a obzvlášť keď spíš na mne, a nahá."

Určite som teraz musela byť červená a tak som sklonila hlavu.

,, Nemáš sa začo hanbiť a mimochodom už som ťa nahú videl veľakrát." hneď ako to dopovedal tak ma pobozkal a následne si ma znovu uložil na svoju hruď.

,, Koľko je hodín?" spýtala som sa ho asi po 20 minútach ležania.

Niežeby mi bolo zle takto ležať na Brianovej vypracovanej hrudy, no spomenula som si, že sme chceli ísť pozrieť tú katedrálu. Viem neutečie nám, no som z nej nadšená. Samozrejme nie viac ako z Briana.

,, 11:20."

,, Pre pána to sme tak dlho spali?" spýtala som sa a ihneď sa posadila.

,, No robili sme aj iné veci." povedal a keď zbadal môj výraz ako som sa naňho pozrela rozosmial sa.

Netrvalo dlho a už som sa smiala aj ja.

,, No ale teraz už naozaj musíme sa prichystať. Teda my už asi ani raňajky nestíhame čo?" povedala som sklamane, keďže jedlo mám rada.

,, Asi nie...ale môžme sa ísť niekde naobedovať."

Prikývla som a Brian vstal z postele s tým, že si ide dať sprchu. Po asi 10-15 minútach sa vrátil iba z uterákom okolo pásu. Ten pohľad bol na nezaplatenie.

,, Nech vám netečú slinky, slečna." povedal a ja som po ňom hodila vankúš.

,, Idem si dať aj ja sprchu a môžme ísť." povedala som mu a on iba prikývol.

Keď som obchádzala okolo neho pritiahol si ma k sebe do náručia a pobozkal ma.

,, Včerajší večer bol úžasný." pošepkal mi do ucha a ja som s ním musela iba súhlasiť.

Rýchlo som sa osprchovala a obmotala okolo seba osušku. Prešla som ku zrkadlu a pozrela som sa na môj odraz. Vyzerám byť šťastná, moje oči sú iné. Sú krajšie, žiarivejšie.

Vyčistila som si pleť, dala jemný makeup a vyšla z kúpeľne. To som už videla Briana z nohavicami obliekajúc si biele tričko. Bol mi otočený chrbtom čo som využila a objala ho zozadu. Čo som asi nemala robiť keďže sa hneď otočil a jeho pohľad spočinul na mojom tele, ktoré bolo celkom nahé až na jeden kus látky, ktorý ma zahaľoval. Zahryzol si do pery a obmotal ruky okolo môjho pásu čím si ma k sebe pritiahol ešte bližšie.

,, Hneď by som dal z teba ten uterák dole." povedal a ja som sa nad iným iba zasmiala.

,, No musím sa obliecť aby sme šli."

,, Mimochodom, keď si bolo v kúpeľni bol tu Dylan a čaká nás na recepcii." povedal a ja som iba prikývla a rýchlo niečo vytiahla z kufra.

Oblečená, prichystaná spolu s Brianom sme opustili izbu a išli za Dylanom na recepciu.

,, Tak poďme, už sa neviem dočkať." povedala som keď sme už boli pri Dylanovi.

Vyšli sme z hotela a nastúpili sme do auta, kedže to bolo ďaleko. Ešte k tomu Brian je dosť háklivý čo sa týka bezpečia a mňa. Musím povedať, že niekedy je až prehnane starostlivý a niekedy mám pocit, že neviem čím som si tohto muža zaslúžila. Stará sa o mňa, ochraňuje ma a hlavne ma miluje. To je to jediné čo mi stačí. Nič viac nepotrebujem ku šťastiu, životu ako jeho, jeho lásku a samozrejme aj môjho bračeka Dylana.