pán O'neill

🔥19🔥

Nerozumela som tomu. Ako sa mohol Axel dozvedieť kde som. Nie, nemôžem tu iba takto stáť musím začať niečo robiť. Rýchlo som zavrela dvere, zobrala do rúk mobil a zavolala Brianovi. Zvonil,zvonil až nakoniec zdvihol.

Aurora?

Keď som počula jeho hlas, jeho zničený hlas.

Brian? Si v poriadku?

Áno, ale čo ty?

Ja...no práve mi napadli ochranku, preto ti volám, keďže si tu už mal byť.

Poviem sklamane.

Čože? Ja by som prišiel, no niečo do toho prišlo, okamžite idem za tebou, nedovolím aby ťa zobral znovu.

Ako to dopovedal odľahlo mi. Za chvíľu tu bude a zatiaľ sa musím brániť sama. Neviem sa veľmi brániť, možno trochu ale to proti jednému nie proti destiatim.

Čakám ťa.

Povedala som mu keď som si uvedomila, že som ešte nezložila ani on a až potom ako som dopovedala som zložila.
Neviem čo mám robiť. Niesom pripravená na takúto situáciu. Ak po mňa prišiel Axel, musím mu v tom zabrániť. Najradšej by som ho zabila ale to asi nieje môžmé. Porozhliadla som sa po dome, no nič také som nenašla. Hľadala som niečo čím by som ho mohla zabiť. Drevený kôl by sa mi teraz naozaj veľmi hodil. Ako som nad tým všetkým premýšľala zrazu som počula rachot vchodových dverí, čo neznačilo nič dobré.

Dokelu musím sa schovať. Rýchlo som utekala hore bez rozmyslenia. Utekala som najrýchlejšie ako som vedela, no aj po tichu aby som na seba neupriamila pozornosť, mojej nečakanej návštevy. Vošla som do posledných dverí na chodbe. Pomaly a hlavne opatrne som zavrela za sebou dvere. Keď som sa otočila videla som nádhernú veľkú spálňu. Bola ozaj nádherná, viem si predstaviť v tej veľkej posteli mňa a Briana. No na to nemám teraz čas. Objavila som ešte dvoje dvere. Vošla som do prvých, kúpeľňa. Tak tu asi nič nebude, no prehľadala som všetky šuflíky, skrinky.

Keď som nič nenašla vošla som do druhých dverí. Šatník. Videla som veľa filmov kde mali v štátnikoch skríše pre zbrane. Pozrela som celé skrine, no nič. Ešte ma napadla podlaha. Poobzerala som ju a keď som videla jednu vyvýšeninu okamžite som sa jej dotkla. No nič, nechápem ako to mám urobiť alebo je to naozaj iba vyvýšenina. Po chvíli ani neviem ako sa to zrazu otvorili a videla som pod podlahou veľa zbraní. Boli tu normálne zbrane ale aj drevené kolíky a iné. Okamžite som si zobrala jeden kolík a zatvorila som to.

Vyšla som zo šatníka a rozmýšľala ako sa budem brániť. Prečo som si ja sprostá zobrala zo sebou iba jeden kolík. Dobre to nevadí tak asi budem musieť improvizovať keďže nemám čas ísť po ďalšie veci. Počula som v dome hluk. Čo znamenalo, že sú už v dome. Do pekla. Všetko toto prebieha strašne rýchlo.

Okamžite som sa rozbehla z izby a utekala som to izby oproti. Musí byť v tomto dome predsa niekde bezpečné miesto. No táto izba do ktorej som práve vošla to asi nebude. Bola to prázdna izba v ktorej nebolo nič okrem stropného svetla. Ani som nestihla výjsť z tejto izby a už tu vstúpil nejaký muž. Musím povedať bol taký nízky ako ja a nevyzeral nejako namakane ako všetci.

,, Tak som ťa napokom našiel, ešte keď ťa donesiem k Axelovi to bude balík." povedala presvedčeným hlasom a zasmial sa.

,, Prečo si nevie sám prísť Axel pre mňa?" spýtala som sa ho a zasmiala sa, snažila som sa ho vykoľajiť mojím ako takým pokojným hlasom.

,, Nebojíš sa maličká? Axel nás už čaká dole nenechajme ho dlho čakať. Bolo by to neslušne." povedal a už začal kráčať ku mne.