ii.

54 9 4
                                        

spoločnosť jej robila stará, zošúchaná, stredoškolská stolička. hľadela na bielu stenu, z ktorej opadávala omietka a jej oči opúšťali silné prúdy riek, ktoré vytvárali oceány na jej šatách.

neviditeľnáHistórias para pegar e não largar. Descubra agora