,,Vysvetlíš mi prečo ležia použité kondómy na mojom trávniku?!"
Kim Taehyung konečne nájde domov svojich snov: dvojposchodový dom s dokonalým zeleným trávnikom. Lenže je tu jeden háčik. Cena je až podozrivo nízka, ale aj napriek tomu si ho Taehyung...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ležíte v posteli a úspešne ignorujete tú symfóniu prebúdzajúcej sa prírody k novému dňu. V tom cez otvorené okno započujete zvuk motora, narážanie kameňov do oceľového stroja. Už aj bez toho, aby ste vstali zo svojej voňavej postele, viete, že váš milý sused znovu vytiahol kosačku z garáže a snaží sa skrotiť svoj trávnik v skorú hodinu.
No raňajky do postele to rozhodne nie sú, ale stále je to lepšie ako to, čo zažívam ja. Teraz ešte nebudete rozumieť, čo tým myslím. Veď nemáte horšiu skúsenosť ako kosiaceho suseda o siedmej ráno.
Tento príbeh začal úplne nevinne, to vás môžem uistiť. Všetko sa to odštartovalo v deň, keď mi mal realitný maklér ukázať môj potenciálny nový domov. Hneď na začiatok ma zaujala cena, ktorá bola akosi podozrivo nízka. Vtedy som si hovoril, že je to preto lebo dom nebude tak úplne v poriadku a bude vyžadovať nejaké úpravy alebo rekonštrukcie. No, keď som sa ocitol spolu s realitným maklérom na upravenom trávniku, moje pochybnosti sa vyparili tak rýchlo ako slabý dážď v letných dňoch.
Tú stavbu som si okamžite zamiloval. V hlave mi začala moja predstavivosť pracovať na plné obrátky a ja som už začal plánovať, aký koberček si dám pod záchod a v ktorom okne bude sedieť môj kaktus menom Pepin. Možno vtedy bol ten moment, kedy som mal mať najviac uši natražené a počúvať každú jednu slabiku, ktorá vychádzala maklérovi z úst. No moja roztržitosť a nadšenosť dala červenú kartu mozgu a poslala ho preč z futbalového ihriska na lavičku.
Ale aj napriek tomu mám pocit, že realitný maklér sa úmyselne nezmienil vo svojej prezentácií o dome, že vedľa býva niekto s menom Jeon JungKook. Veď prečo by to aj robil? Aj tak by som sa len nad tou poznámkou zasmial a uistil ho, že to je v poriadku, že nejakého Jeona JungKooka zvládnem.
No dlho som čakať nemusel a už som mal tú česť spoznať môjho nemesis. Bolo to hneď prvý deň. V deň keď som všetky krabice z môjho bytu odviezol na mojej starej mazde. Akurát som v ruke držal plazmový televízor a snažil sa ho dotrepať cez dlhý chodník až do hlbín môjho domu. V tom okolo mojej malej červenej mazdy presvišťalo veľké terénne auto. Prudko zabrzdilo hneď vedľa a z vozidla sa vytackal vodič.
Popri utieraní potu z čela som sa len tak nenápadne obzrel a všimol si mladého vysokého muža. Neviem čím to bolo, ale v danú chvíľu sa mi zdal neznámy mladík celkom atraktívny. No asi mi len letné slnko priveľmi pražilo na ksicht a tak sa mi mozog v lebke trochu priškvaril.
Vtedy ešte nepredstavený Jeon JungKook bez pozdravu a povšimnutia prešiel na svoj pozemok a tresol vchodovými dverami až tak, že som to počul aj ja. V tú chvíľu som usúdil, že mladík má len veľký temperament.
Po únavnom dni, keď som viac, ako polovicu stihol vybaliť a umiestniť na nové miesto, som si konečne sadol za televízor a pustil si k-dramu. Pre tých, čo to nepoznajú- sú to jednoducho telenovely, ktoré ste videli v telke aspoň raz, len s tým rozdielom, že ten sexi svalnatý chlapík sa nevolal Chuan Miguel, ale Kim Woo Bin a mal šikmé oči.
Vonku panovalo ticho a môj chrbát bolel na toľko, že som sa rozhodol dopriať si iba jednu epizódu. Horko-ťažko som si sadol na vankúše, ktoré sa povalovali na zemi a nahrádzali gauč. Nasadil som si svoje hrubé dioptrie, keďže šošovky ma po únavnom dni začali nepríjemne rezať v oku, a chystal sa ponoriť do deja, no v tom do okien narazila silná zvuková vlna, ktorá nimi nelútostne zatriasla. Hlasná hudba sa začala dobíjať do mojich ušných bubienkov a moje oko dostalo tik.
Čo to má do pekla znamenať?!
Pomyslel som si naštvane. No nakoniec som sa to rozhodol ignorovať, predsa to nemohlo trvať tak dlho. Dopozeral som si povinne jednu epizódu, aj keď som musel mať uši skoro nalepené na televízore, aby som niečo počul, a potom si to namieril do spálne.
V posteli som sa niekoľkokrát prevaloval, dokonca som si strčil hlavu pod vankúš a viečka silno tísol k sebe, no hlasitosť hudby bola otravná a neustále dráždila moje sluchové receptory.
Po piatich minútach som nahnevane vystrelil z postele a bosými nohami dupal po drevených schodoch čo najrýchlejšie. Pred odchodom som si ešte rýchlo nasadil okuliare na nos a ráznym krokom si to nakráčal pred dvere môjho nového suseda.
Päsťou som zabuchal do dverí, ale nikto sa neunúval mi ich otvoriť. Asi preto, že vo vnútri si všetci vyprázdnovali svoje alkoholom podráždené žalúdky. No na moje prekvapenie mi o niekoľko sekúnd predsa len niekto otvoril. A čírou náhodou to bol Jeon JungKook.
